BRATISLAVA. Hnutie OĽaNO Igora Matoviča existovalo v novembri 2011 iba niekoľko dní, keď mu agentúry namerali len 3,9-percentnú podporu. Do predčasných volieb ostávali štyri mesiace a hnutiu hrozilo, že sa do parlamentu nedostane.
Matovič sa vtedy neúspechu napriek prieskumom neobával. Napokon jeho OĽaNO získalo 8,5 percenta hlasov a stalo sa treťou najsilnejšou parlamentnou stranou.
Mesiace pred poslednými voľbami 2020 sa pre OĽaNO vyslovovalo v prieskumoch opäť len šesť percent voličov, získalo však vyše 25 percent.
Počas aktuálne prebiehajúcej vládnej krízy, keď SaS vypovedala koaličnú zmluvu a hrozí odchodom z vlády, ak do konca leta neodíde sám Matovič, sa hrozba výsledkami prípadných predčasných volieb používa ako jeden z hlavných argumentov.
Igor Matovič rovnako ako jeho niekdajšia stranícka dvojka a dnes predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová varujú pred návratom k moci strán Hlas a Smer, ktoré sú dlhodobo na čele rebríčkov preferencií.
Hlasu agentúra Focus v júni namerala vyše 20 percent, Smer bol druhý s vyše 14 percentami podpory. Víťaz volieb zvyčajne zostavuje vládu.
"Mafia urobí aj nemožné, aby pomohla 1. septembra protikorupčnú vládu povaliť. Uvoľniť Fica, Pellegriniho a spol. zo zovretia NAKA stojí za to," napísal Matovič.
Ešte nikdy pritom výsledky volieb nedopadli presne tak, ako vyplývalo z prieskumov verejnej mienky mesiace pred nimi.
"Je to ako opýtať sa teraz ľudí, čo budú jesť o rok na dovolenke na večeru. Môžu povedať, že si dajú steak, lebo ho majú radi, ale či si nedajú napokon rybu, lebo budú chcieť chudnúť, to nevieme," vysvetľuje Václav Hřích z prieskumnej agentúry AKO.
Denník SME porovnal prieskumy z obdobia štyroch mesiacov pred voľbami s výsledkami volieb. Približne o taký čas by sa totiž voľby konali, ak by súčasná koaličná kríza vyvrcholila skrátením volebného obdobia.
