Spracoval napríklad príbeh internátu Družba, budovy Slovenskej televízie alebo aj Istropolisu. ,,Pre môj názor na búranie Istropolisu ma ani nepozvali na predstavenie nového Istropolisu,’’ hovorí autor instagramového profilu beautifulbratislava Štefan Cipár.
Na instagram fotí miesta, ktoré sú pre verejnosť bežne nedostupné, a predstavuje históriu bratislavskej architektúry. Jeho profil sleduje takmer 33-tisíc ľudí.
V rozhovore Štefan Cipár opisuje aj to, čo objavil v hoteli Bôrik, čím je zaujímavá socialistická architektúra, čo si myslí o búraní Istropolisu a prečo pripravuje knihu o dlažbe.
Čo zaujímavé ste fotografovali v poslednom čase?
Minulý mesiac som bol fotografovať hotel Bôrik. Jeden deň som mal dohodnuté fotenie a o niekoľko dní som sa tam vrátil a hotel som pochodil so zamestnancom, ktorý je tam od roku 1985. Zažil toho naozaj veľa. Minulý režim, všetkých prezidentov, zahraničné návštevy a pozná to tam ako vlastný domov.
Čo ste sa od neho dozvedeli?
Možno by som si to mal ušetriť. Príbeh Bôriku by som chcel publikovať niekedy na konci leta alebo začiatkom jesene. Ale ukázali mi napríklad v trezore uschovaný vzácny strieborný príbor, ktorý bol vytvorený špeciálne pre hotel Bôrik slovenským dizajnérom Jánom Čalovkom.
V tom sete sa myslelo na všetko. Má stovky rôznych častí. Od desiatich alebo dvadsiatich rôznych lyžičiek až po dlhú ihlicu na kukuricu. Už sa nepoužíva. V dnešnej dobe si však neviem predstaviť, že by si niekto dal na zákazku vyrobiť príbor pre hotel v takom objeme a prevedení.
Často sa zameriavate na socialistickú architektúru. Čím je pre vás zaujímavá?
“Pre môj názor na búranie Istropolisu ma ani nepozvali na predstavenie nového Istropolisu. Som veľkým fanúšikom Istropolisu, už teda nebohého. Je mi za ním veľmi smutno. Zbúrať Istropolis bola veľká chyba.
„
Nepovedal by som, že často, ale možno častejšie ako ostatní. Chápem, že staršie generácie sa na socialistickú architektúru pozerajú ako na niečo, čo im pripomína neslobodné časy alebo niečo negatívne. A je to úplne v poriadku. Ale minimálne mladšej generácii sa ju snažím priblížiť, pretože síce to bola doba neslobody, ale na architektúru a umenie sa vynakladali značné prostriedky. Vznikali tak často krásne a kvalitné veci.
Prečo?
V stavebnom zákone bolo ustanovené, že isté percento rozpočtu verejnej stavby muselo ísť aj na umenie. Či už to bola socha, mozaika, tapiséria alebo monumentálna maľba. Bez toho, aby tam bolo prítomné umenie, sa stavba nemohla postaviť.
Napríklad internát Družba je nevídane plný umenia. Sú tam rôzne mozaiky, tapisérie a sochy a je to nenahraditeľný svedok doby.
Minulý režim sa snažil, aby to bolo v duchu ideológie. Bol to nástroj propagandy. Mnohokrát sa však umelcom podarilo vniesť do toho svoj rukopis a trochu abstrakcie. Bol to kúsok slobody v neslobode.
Mali sme kvalitných architektov a kvalitných autorov a bola by škoda, keby sme o tej architektúre nevedeli alebo keby sme o ňu prišli - pretože to sa stáva.
Čo si myslíte o búraní Istropolisu?
