PEZINOK. V pondelok pokračuje na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku proces v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka, jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a tiež v kauze prípravy vrážd prokurátorov.
Na súde vypovedal bývalý policajt Štefan Mlynarčík. Spolu s Miroslavom Kriakom sa mali pod vedením Petra Tótha podieľať na sledovaní novinárov vrátane Jána Kuciaka.
Vypovedal člen sledovacieho komanda
Mlynarčík pred súdom povedal, že dôvod sledovania Kuciaka nevedel, ale myslel si, že to súviselo s monitorovaním drogovej trestnej činnosti v jednom z bratislavských barov. Zadanie na sledovanie prišlo podľa neho približne na jeseň 2017. "Keď došli zadania na individuálne sledovania, Kriak s nimi nebol stotožnený," vyhlásil vo výpovedi Mlynarčík. Nevie o tom, že by bol zdokumentovaný Kuciakov denný režim.
Mlynarčík mal v tom čase indície, že sú tiež sledovaní. Kriak si podľa neho najskôr myslel, že ide o kontrolnú činnosť Slovenskej informačnej služby. "Všimol si, že skupina ľudí používa veľký teleobjektív a hovoril, že služba by to takto nikdy nerobila," dodal s tým, že v čase sledovania pracoval vo finančnej správe. Teraz je nezamestnaný. Ich sledovanie mal podľa Mlynarčíka zabezpečiť bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó, ktorý zistenia odovzdal polícii.
Zároveň Mlynarčík citoval bývalého šéfa kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby Petra Gašparoviča, podľa ktorého o ich sledovacej činnosti vedelo celé vedenie bezpečnostného aparátu štátu. „Neviem, prečo nás nikto nestopol," povedal svedok. Dodal, že v súvislosti so sledovaním sú aj s Miroslavom Kriakom obvinení z porušenia dôverného ústneho prejavu.
Nič závažné podľa Mlynarčíka nezistili
Mlynarčík pred súdom vypovedal už v pôvodnom procese v januári 2020. Ako vtedy uviedol, myslel si, že sledovanie novinárov vykonáva pre štát, konkrétne pre Slovenskú informačnú službu. Na sledovanie ho podľa vlastných slov najal Miroslav Kriak, ktorého sám považoval za morálneho človeka odhodlaného bojovať za spravodlivosť. „Všetky zadania dával pán Kriak,“ povedal Mlynarčík v roku 2020 a dodal, že Petra Tótha stretol iba na krstoch kníh a osobne ho nepoznal.
Prevažná činnosť tímu bola podľa Mlynarčíka zameraná na monitorovanie bratislavského baru Next Apache. Dôvodom malo byť podozrenie na drogovú trestnú činnosť. Pokyny na individuálne sledovanie osôb podľa Mlynarčíka členovia tímu brali skôr s nevôľou.
Mlynarčík v januári 2020 o sledovaní Kuciaka potvrdil verziu Kriaka. Vypovedal, že Kuciaka sledovali niekoľko dní a nezistili o ňom nič závažné. „Ako sa vyjadril pán Kriak, určite to nie je osoba, ktorá by užívala drogy,“ povedal s tým, že sledovanie vykonávali vo svojom voľnom čase, buď ráno alebo poobede.
Mysleli si, že pracujú pre štát
Na pojednávaní tiež prečítali výpoveď tretieho člena sledovacieho komanda Juraja Škripa ešte z prípravného konania z roku 2019. Ten potvrdil, že členovia komanda boli presvedčení, že pracujú pre štát a snažia sa odhaliť drogovú trestnú činnosť.
Škrip sa podieľal primárne na monitorovaní baru Next Apache. Keď prišlo zadanie na sledovanie Kuciaka, podľa Škripa ho členovia komanda niekoľkokrát odfotili v Bratislave aj vo Veľkej Mači a zistili, že drogy neberie.
„Bol to taký internetový šprt,“ skonštatoval Škrip. Zároveň mu podľa výpovede Miroslav Kriak hovoril, že sledovanie novinára vykonávajú pre tajnú službu. O tom, že sledovanie Kuciaka by malo byť vykonávané na pokyn Mariana Kočnera, sa podľa Škripa dozvedeli až z výpovede Petra Tótha.
Súd v pondelok v rámci dokazovania predvolal na výsluch aj trojicu súdnych znalcov. Experti z Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Martin Božík, Roman Knotek a Jozef Petrášek vyjadrovali k USB kľúčom, na ktorých boli informácie zo sledovania Kuciaka.
„Našou úlohou bola extrakcia a archivovanie užívateľských súborov,“ povedal Knotek s tým, že znalci sa zameriavali napríklad na dátum a čas vytvorenia súborov alebo ich otváranie a posledné úpravy.
Tieto údaje je pritom podľa neho možné aj meniť. „Ale vyžadujú sa na to rôzne antiforenzné softvéry a znalosti, ktoré bežní ľudia nemajú,“ dodal znalec. Pojednávanie bude pokračovať v utorok 12. júla.
Zsuzsová ani prokurátori neprišli
V prípade vraždy novinára a jeho snúbenice súd rozhoduje o vine Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsová. Špecializovaný súd ich pôvodne oslobodil spod obžaloby, ale Najvyšší súd vrátil vlani v máji prípad prvostupňovému súdu. Právoplatné sú v tejto kauze tri rozhodnutia.
Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody. Zoltán Andruskó 15 rokov nepodmienečne.
Pre prípravu vraždy súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, súčasného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho čelia obžalobe štyri osoby - Marian Kočner, Alena Zsuzsová, Dušan Kracina a Darko Dragič. Tomáš Szabó bol vylúčený na samostatné konanie. Objednávka na vraždy Žilinku a Lipšica mala prísť na jeseň 2017, prijať ju mala Alena Zsuzsová.
Poškodení prokurátori nie sú na pojednávaní prítomní. Rovnako ani obžalovaná Alena Zsuzsová, ktorá požiadala o konanie v jej neprítomnosti.
