BRATISLAVA. Najvyšší súd v pondelok potvrdil trest 25 rokov väzenia pre starostu obce Dolný Chotár v okrese Galanta Františka Doru st.
Informoval o tom na sociálnej sieti Úrad špeciálnej prokuratúry.
Otec so synom dostali vysoké tresty
Trest obžalovanému spolu s prepadnutím majetku uložil ešte v decembri minulého roku Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku za činnosť pre zločineckú skupinu sátorovcov a objednávky vrážd.
Rovnaký trest potvrdil odvolací súd aj synovi starostu Františkovi Dorovi ml., ktorý sa na rozdiel od otca ku skutkom priznal. Rovnako sa k účasti na skutkoch priznal aj Ladislav Alföldi, ktorému tiež súd potvrdil trest 25 rokov v ústave s najprísnejším stupňom stráženia. Už právoplatne odsúdenému Rolandovi Szamaránskému prvostupňový súd trest neuložil, keďže trest vo výške 18 rokov, uložený v inom konaní, považoval za dostatočný.
„Súčasne Najvyšší súd vyhovel odvolaniu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry a zrušil rozsudok prvého stupňa v jeho oslobodzujúcej časti," informovala prokuratúra. Odvolací súd však zamietol odvolanie prokurátora v časti, kde pre Františka Doru st. a Alföldiho žiadal doživotné tresty. Dnešné rozhodnutie Najvyššieho súdu je právoplatné.
Prokuratúra pripisovala starostovi Dolného Chotára Františkovi Dorovi okrem činnosti pre juhoslovenskú zločineckú skupinu sátorovcov aj objednávku troch vrážd, z ktorých dve boli aj dokonané. Konkrétne si podľa obžaloby objednal vraždy Imreho Czakóa, Vojtecha Rampáka a Jozefa Kertésza.
V poslednom prípade nebola vražda vykonaná pre smrť Ľudovíta (Lajosa) Sátora. Súd Františka Doru v prípade všetkých týchto skutkov uznal za vinného. Podľa rozsudku napríklad ukrýval Sátora, keď ho hľadala polícia, alebo poskytol pozemky pre zločineckú skupinu, aby si na nich postavila sídlo. Ako starosta obce zabezpečil pre spoločnosti ovládané skupinou napríklad zákazky na výstavbu bytov. Z účasti na jednej z vrážd objednaných Františkom Dorom bol odsúdený aj Roland Szamaránsky.
Poľahčujúce okolnosti súd nepriznal
Rovnako tri vraždy, z ktorých boli všetky dokonané, si podľa obžaloby objednal jeho syn František Dora ml. Súd v tomto prípade uznal vinu jeho, ako aj Ladislava Alföldiho v prípade vrážd Petra Nagya a Martina Žalmánka.
V prípade vraždy Krisztiána Madarásza vyniesol súd nad obžalovanými oslobodzujúci rozsudok, keďže nebolo preukázané, že sa skutok stal. Aj keď sa obaja obžalovaní ku skutkom priznali, podľa verdiktu súdu to bolo až v priebehu procesu a pod ťarchou dôkazov.
Súd tak skonštatoval, že z dôvodu vypočítavosti obžalovaných nemôže priznania považovať za poľahčujúcu okolnosť. V prípade obetí všetkých vrážd, ktoré boli spáchané v období rokov 2004 až 2013, išlo o takzvané biele kone, prípadne osoby, s ktorými mali obžalovaní obchodné spory.
Otcovi so synom navyše prokuratúra pripisovala faktoringový podvod. Podľa obžaloby spôsobili banke fiktívnym obchodom s jačmeňom škodu minimálne 200-tisíc eur. Ladislav Alföldi bol uznaný za vinného aj za prechovávanie pervitínu.
Starostu spolu so synom a Ladislavom Alföldim zadržala polícia v rámci akcie Valentín začiatkom roka 2019. Súd ich následne vzal do väzby. Františka Doru st. však NS SR v marci tohto roku napriek neprávoplatnému odsúdeniu na 25 rokov väzenia prepustil z väzby s monitorovacím náramkom. Dôvodom malo byť oneskorené zaslanie jeho sťažnosti proti neprepusteniu z väzby zo ŠTS na NS SR.
Roland Szamaránsky bol v rámci procesu so skupinou sátorovcov v roku 2019 odsúdený na 18 rokov väzenia.
