Hoci migrácia hláv rodín na týždne či mesiace za prácou nie je taká rozšírená ako odchody opatrovateliek, na Slovensku žije mnoho rodín, ktoré si ekonomicky polepšili, ale chýba im manžel či otec.
Je neskorý večer a malá Patrícia sedí na nočníku. Do dverí zrazu vojde otec. Po pol roku sa vrátil z Ruska. Dcére podá matriošky, čo priniesol z dlhej cesty.
Dodnes má matriošky na polici v detskej izbe. Pripomínajú Patrícii prvý príchod otca domov, ktorý si pamätá z detstva. Potom už odchádzal neustále.
„Stále má zbalenú tašku,“ povie Patrícia, keď sedíme v bratislavskej kaviarni. Teraz žije v hlavnom meste, ale pochádza z Nižných Ružbách. Sama sa mi ozvala a chcela sa podeliť s tým, aké je to byť dcérou v rodine migranta. Po rozhovore s ňou sme navštívili aj rodičov v dedine pod Vysokými Tatrami.
Patríciin otec pred cestou do tašky dokúpi konzervy, aby nemusel veľa míňať na jedlo, a odíde na niekoľko týždňov alebo aj mesiacov. Do Česka, Nemecka či do Škandinávie. So slovenskou firmou alebo zahraničnou, podľa toho, čo sa práve podarí. Dodávkou alebo letecky z Krakova opúšťa rodinu celé roky.
„Muž chcel odísť, aby zabezpečil rodinu a mali sme lepší život,“ vraví 55-ročná Ľubica, mama Patrície a jej ďalších štyroch súrodencov, keď ju spovedáme v dvojposchodovom dome v Nižných Ružbachoch, ktorý rodina postavila práve vďaka migrácii.
Peter a najmladšia dcéra Kristína. (zdroj: Noel Rojo)Dom, štúdium detí, kde-tu dovolenka, poriadne oblečenie. Svadby. Tie sú na východe nákladné. Obaja rodičia menujú niekoľko dôvodov, prečo žijú dlhodobo oddelene.
Z domu okrem najmladších dcér odišli aj ostatné deti. Syn Mário pracoval nejaký čas za hranicami s otcom. Ďalšia dcéra žila v Prahe.
Aj Ľubica skúsila prácu opatrovateľky v Rakúsku, čím sa zaradila medzi desiatky tisíc ďalších Sloveniek, a počas pandémie chodila na týždňovky do sanatória v Tatrách. Vtedy zostal manžel doma. Bola to však výnimka, dnes je späť v Škandinávii.
„Celý život viem, že môj otec nepracuje na Slovensku. On je za hranicami a mama predovšetkým doma, takto pre mňa v mojom mladom veku vyzerala normálna rodina,“ vraví Patrícia.
Za lepším zárobkom
Nižné Ružbachy sa nachádzajú medzi tretím najväčším krajským mestom Prešovom a Vysokými Tatrami. Keď sem prichádzame, kľukaté cesty sú mokré po daždi.
V jednej zo zákrut je medzi dedinami pri ceste zastavenie s kamenným krížom, v ktorom sa za zamknutými dverami ukrýva Panna Mária. Na každých pár kilometroch hlási biela značka s čiernym písmom názov ďalšej obce.
Viera pomáha mnohým rodinám prekonať odlúčenie v dôsledku migrácie. (zdroj: Noel Rojo)Za oknami auta sa jedna dedinka stráca za druhou. Pri hlavnej ceste sa mihnú miestne potraviny, vedľa nich krčma.
Pri vstupe, akoby to bol satelit veľkomesta, sú v mnohých dedinách rozostavané domy. Odtiaľto sa migruje, napovedá mi skúsenosť zo sveta.
