BRATISLAVA. Dvaja bežci sa postavia na spoločnú štartovaciu čiaru, víťazom bude ten, kto dobehne prvý do cieľa. Kým však prvý musí odbehnúť sto metrov, druhý má cieľovú čiaru už po dvadsiatich metroch od štartu.
Ak by sa takéto rozdielne podmienky na víťazstvo netýkali bežeckých pretekov, ale možnosti byť zvolený vo voľbách, nebolo by to len nespravodlivé, ale rovno aj protiústavné.
Presne takýto stav sa na Slovensku pri komunálnych, a neskôr aj krajských voľbách deje už 32 rokov.
Takýmto "prvým bežcom" bol v roku 1999 kandidát na poslanca mestského zastupiteľstva v Rožňave István Mátyus. Jeho "pretekmi" boli voľby, v ktorých však nemal rovnaké šance na víťazstvo, tak ako niektorí ďalší kandidáti.
Kým v jeho volebnom obvode mu na zvolenie nestačilo ani 346 hlasov, ktoré získal, v susednom obvode kandidátovi stačilo len 47 hlasov a bol zvolený.
Rožňavské zastupiteľstvo totiž pred vtedajšími voľbami rozdelilo mesto na volebné obvody tak nešťastne, že kým v obvode, kde kandidoval Mátyus, pripadalo na jedného poslanca 881 obyvateľov, v susednom obvode to bolo len 174.
Kollár voľbami na Dušičky pomôže východu a dedinám. Mestám hrozí nižšia účasť Čítajte Poškodený tak bol nielen Mátyus, ktorý by musel v kampani presvedčiť neúmerne viac voličov, ale aj voliči v jeho obvode. Ich hlas mal totiž vo voľbách omnoho nižšiu váhu ako hlasy voličov v susednom obvode.
"Povedané s nadsádzkou, kým jednému kandidátovi by stačilo prísť sa prezentovať do miestnej krčmy a presvedčiť niekoľko jednotlivcov, znevýhodnený kandidát by musel mať nákladnejšiu kampaň, lebo potrebuje presvedčiť rádovo viac voličov," vysvetľuje politický geograf Daniel Kerekeš. Na problém poukázal ako prvý.
A hoci takúto prax vo voľbách označil za protiústavnú aj Ústavný súd, doteraz ju bez nápravy praktizujú v mnohých slovenských obciach, mestách či krajoch.
