BRATISLAVA. Hlavné námestie v Bratislave vyzeralo v minulom storočí v porovnaní s jeho súčasnou podobou výrazne odlišne. Rozprestieral sa na ňom rozsiahlejší park s košatými korunami stromov a drevín.
A hoci bolo tropických dní v prvej polovici 20. storočia sotva desať, ľudia sa tak pred slnkom mali kam schovať.
Toto leto, keď rekordné horúčavy a sucho dokázali vzduch na vydláždenom námestí vyhnať nad 40 stupňov Celzia a tropické obdobia trvajú týždne, tam však už rastie len niekoľko osamelých riedkych líp.
Bratislava a ďalšie slovenské mestá môžu s čoraz extrémnejšími letami prísť aj o viacero stromov. Mnohé z nich sa vysokým teplotám nedokážu prispôsobiť a vysychajú.
V boji proti polievaniu záhrad v Brehoch strašia dronmi. Slovensku chýba systém varovania Čítajte „Pri horúčavách a dlhých obdobiach bez zrážok, aké sú v poslednom období, stromy v mestách trpia,“ hovorí arborista Tomáš Fraňo z Bratislavy.
V jamách na chodníkoch majú často iba úzky priestor na korene a dlhotrvajúce suchá a teplá im neprospievajú.
Zeleň je pritom pre mestá dôležitá, keďže v lete tvoria stromy tieň a ochladzujú prostredie. V strednej Európe dokážu povrchovú teplotu znížiť o 8 až 12 stupňov. Ukazuje to aj štúdia z Zürichu.
