BRATISLAVA. V pondelok ráno zomrel v Ríme kardinál Jozef Tomko. Informovala o tom Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska. Mal 98 rokov.
Tomko mal v minulosti vo Vatikáne významné postavenie. Za pápeža Jána Pavla II. pôsobil ako prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov.
Bol tiež predsedom Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy.
Vo Vatikáne pôsobil od roku 1945 a po smrti Jána Korca bol posledným žijúcim slovenským kardinálom. Zároveň bol od minulého roka aj najstarším žijúcim členom kolégia kardinálov.
Pohrebné obrady sa budú konať v Ríme a v Katedrále svätej Alžbety v Košiciach, informácie poskytne KBS v najbližšom čase.
Začiatky kardinála Jozefa Tomka
Jozef Tomko sa narodil 11. marca 1924 v obci Udavské v okrese Humenné. Na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave začal študovať v školskom roku 1943/1944.
V roku 1945 ho košický biskup Jozef Čársky poslal na štúdiá do Ríma. V Pápežskom kolégiu sv. Jána Nepomuckého dostal ďalšiu kňazskú formáciu a študoval na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme.
Po roku 1948 sa Tomko nemohol vrátiť do vlasti. V Ríme prijal 12. marca 1949 sviatosť kňazstva. V rokoch 1950 až 1965 pracoval ako vicerektor a ekonóm Pápežského kolégia sv. Jána Nepomuckého v Ríme a pokračoval v štúdiu

Jozef Tomko za Jána Pavla II.
Počas Druhého vatikánskeho koncilu (1962 až 1965) pracoval ako odborný poradca pre vieroučné otázky. Pápež Ján Pavol II. ho 12. júla 1979 vymenoval za titulárneho arcibiskupa a generálneho tajomníka Synody biskupov. Biskupskú vysviacku prijal 15. septembra 1979 v Ríme a obrad vysvätenia vykonal pápež Ján Pavol II.
V roku 1985 sa stal prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov aj kancelárom Pápežskej Urbanovej univerzity a bol vymenovaný za kardinála. Po zrieknutí sa úradu prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov 9. apríla 2001 ho pápež povolal do sedemčlennej komisie kardinálov pôsobiacej vo Vatikáne a súčasne sa stal členom dozornej rady Vatikánskej banky IOR.
Od 23. októbra 2001 do 1. októbra 2007 bol predsedom Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy.
Vystúpil v pléne Slovenskej národnej rady
Na Slovensko kardinál Tomko mohol prísť až v roku 1968, ale v čase tzv. normalizácie jeho nedobrovoľné vyhnanstvo pokračovalo. Vo vlasti sa opäť objavil až v roku 1989. Jeho vystúpenie na zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady 21. apríla 1991 bolo historickou udalosťou.
Bohatá bola aj jeho literárna tvorba. Okrem iných diel napísal napríklad štúdiu Význam sv. Cyrila a Metoda v slovenskom katolicizme a v slovenských dejinách (1984), ktorú vydal aj v angličtine.
Publikoval aj viacero kníh približujúcich jeho misijné cesty na rôznych kontinentoch.
V roku 2002 mu prezident Rudolf Schuster udelil Rad Bieleho dvojkríža 1. stupňa.