BRATISLAVA. Ak ĽSNS so svojou neo-gardistickou minulosťou a odsúdeným „vodcom“ nie je podľa Generálneho prokurátora Maroša Žilinku hrozbou pre demokraciou, čo by strana musela urobiť, aby podal návrh na jej rozpustenie?
Viacerí odborníci upozorňujú, že Žilinkovo rozhodnutie nepodať návrh na rozpustenie strany by malo byť súčasťou širšej spoločenskej diskusie na túto tému, no Žilinka odmieta svoje úvahy dôsledne vysvetliť.
Denník SME pripravil sériu otázok o tom, ako celú vec hodnotia odborníci na právo a extrémizmus, z akej logiky vychádzal Žilinka pri svojom rozhodnutí, či sa dá strana označiť za extrémistickú a prečo takéto označenie strany ani nemusí byť právne dôležité.
V texte odpovedáme na tieto otázky:
- Prečo Žilinka rozhodoval o rozpustení ĽSNS?
- Prečo Žilinka komplexne neodôvodnil svoje rozhodnutie?
- Prečo kotlebovci nie sú podľa Žilinku hrozbou?
- Ako rozmýšľal Žilinka?
- Čo je test proporcionality?
- Nehrozí, že štát potom bude môcť rozpustiť fašistov, až keď bude neskoro?
- Prečo potom súd rozpustil Slovenskú pospolitosť?
- Je dokázané, že ĽSNS je fašistická strana?
- Aké tresty už dostali ľudia z ĽSNS?
1. Prečo Žilinka rozhodoval o rozpustení ĽSNS?
Generálna prokuratúra sa začala možnosťou rozpustiť stranu ĽSNS zaoberať po tom, ako Najvyšší súd právoplatne odsúdil predsedu ĽSNS Mariana Kotlebu v apríli tohto roka za to, že v roku 2017 rozdával šeky s neonacistickou symbolikou – sumou 1488 eur.
