BRATISLAVA. Okrem horúčav treba počas pondelka rátať aj s búrkami vo viacerých regiónoch.
Hydrometeorologický ústav preto vydal výstrahy prvého stupňa.
S horúčavami až do 34 stupňov Celzia treba rátať počas dňa v okresoch Pezinok a Senec, ale aj vo viacerých regiónoch Banskobystrického, Košického, Nitrianskeho a Trnavského kraja.
Výstrahy pred búrkami platia v okresoch Považská Bystrica a Púchov, v celom Žilinskom kraji, ako aj vo viacerých okresoch Prešovského a Košického kraja.
Búrky môžu byť podľa slov SHMÚ spojené s prudkým lejakom s intenzitou 20 až 30 milimetrov za 30 minút, ako aj s nárazovým vetrom s rýchlosťou až do 85 kilometrov za hodinu. Vyskytnúť sa môžu aj krúpy.
Nepriaznivá hydrologická situácia sa opäť prehlbuje
Nepriaznivá hydrologická situácia sa počas prvej polovice augusta začala opäť prehlbovať.
Deficit zrážok bol na väčšine územia natoľko výrazný, že zrážky v závere júla nestačili na jeho vyrovnanie.
Meteorológovia upozornili, že pokračujúca absencia plošných a dlhšie trvajúcich zrážok opätovne spôsobuje vysychanie korýt niektorých tokov, predovšetkým v povodiach južnej polovice krajiny.
"Hoci záver júla priniesol cyklonálny charakter počasia s plošným výskytom zrážok, počas prvej polovice augusta sa nepriaznivá hydrologická situácia začala znova prehlbovať," uviedol SHMÚ.
Skonštatoval, že v uplynulých augustových dňoch sa zrážky vyskytli len lokálne a krátkodobo. Prietoky v povodiach sa podľa jeho slov zvýšili zväčša len prechodne a po pár dňoch klesli na úroveň malej vodnosti. V niektorých vodomerných staniciach opätovne ústav pozoruje pokles priemerných denných prietokov na úroveň dlhodobo zaznamenaných miním.
Viaceré nepriaznivé faktory
K súčasnej situácii podľa SHMÚ neprispeli len chýbajúce zrážky počas posledných mesiacov, ale viaceré nepriaznivé faktory, medzi nimi napríklad aj jarné topenie snehu.
Vysvetlil, že v minulosti bolo jarné topenie sa snehovej pokrývky hlavným zdrojom pre vytváranie zásob podzemnej vody, ktoré dokázali do určitej miery vykryť zrážkový deficit suchých letných mesiacov. "Tieto pomery sa však v posledných rokoch zmenili," upozornil ústav.
Ozrejmil, že predošlé zimy boli pomerne teplé a nie veľmi bohaté na sneh. "Deficit snehovej pokrývky sa prejavil chýbajúcim jarným odtokom z topenia sa snehu (apríl - máj), prípadne dochádzalo k topeniu snehovej pokrývky v skorších mesiacoch," dodal SHMÚ.
