V auguste 1968 obsadili Československo tanky, vojaci „spriatelených krajín“ zabili vyše stovky nevinných ľudí. Okupáciu riadili režiséri z Moskvy a trvala dvadsať rokov.
Tézy komunistickej propagandy o údajnej bratskej pomoci pred kontrarevolúciou začali pred pár rokmi znovu opakovať z putinovskej Moskvy. Dnes odtiaľ režírujú okupáciu Ukrajiny.
Aj u nás tomu nemálo ľudí tlieska. Podľa sociológov je Slovensko dlhodobo hodnotovo aj geopoliticky rozpoltené. A aj pamätníci okupácie z roku 1968 popierajú vlastnú životnú skúsenosť, z mladých ľudí dokonca každý tretí nemá na udalosti z 21. augusta žiadny názor.
Čo sa stalo s historickou pamäťou národa? Sociologička a politologička Soňa Szomolányi hovorí, že ide o dedičstvo normalizácie, ktorá prišla ako následok okupácie.
Politologička a sociologička Soňa Szomolányi. (zdroj: SME - Gabriel Kuchta)Začnime trochu osobne. Ako si spomínate na inváziu 21. augusta 1968?
Bola som v to leto v Anglicku. Bolo to v rámci uvoľnenia v 60. rokoch, keď študenti mohli vycestovať na brigádu s minimálnou sumou päť libier.
Cestovali sme s kamarátkou ako študentky druhého ročníka sociológie, zarobili sme si pri zbere jahôd. Stopom sme šli ku škótskym jazerám, bolo to pre nás dobrodružstvo, potom sme brigádovali v hoteli.
Pamätám si ako dnes, v ten deň sme prišli na raňajky a všetci hostia na nás hľadeli s vážnymi tvárami. Mysleli sme si, že meškáme s obsluhou. Ale ľudia mali v rukách noviny s veľkým nápisom Soviet invasion. Boli sme v šoku.
