Správu budeme priebežne aktualizovať o ďalšie vyjadrenia.
BRATISLAVA. Česko a Slovensko si dnes pripomínajú 54. výročie vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa.
Prečítajte si vyjadrenia politikov.
Okupácia v roku 1968 nepriniesla len priame obete. Ale aj obdiv k Rusku, pretrvávajúci dodnes Čítajte Zuzana Čaputová, prezidentka
Tanky vojsk Varšavskej zmluvy zastavili pocit eufórie, vedomie jednoty - a predovšetkým nádej, ktoré ľudia pociťovali pred 21. augustom 1968. Uviedla to na sociálnej sieti prezidentka Zuzana Čaputová.
Proces normalizácie označila za pomstu za rok 1968 a zúčtovanie s protagonistami obrodného hnutia. "Doteraz medzi nami rezonuje množstvo príbehov ľudí, ktorých totalitný systém zlomil, vyhnal, pripravil o budúcnosť," pripomenula.
Čaputová vyzdvihuje, že už nie sme okupovanou krajinou a o svojej budúcnosti rozhodujeme slobodne a sami. "Nežijeme v bipolárnom svete, keď nám štáty z druhej strany železnej opony nemohli nijako pomôcť. Stali sme sa súčasťou demokratického medzinárodného spoločenstva, ktoré pomáha napadnutej Ukrajine. Veď kto iný by mal rozumieť ťažko skúšanej krajine ako my, ktorých normalizovali pod hlavňami pušiek a tankov?," pýta sa.
Prezidentka zároveň upozorňuje, že aj po 54 rokoch od vpádu vojsk Varšavskej zmluvy čelí Slovensko podľa jej slov masívnej propagande, šíreniu lží a nenávisti.
"Sme vystavení snahe o rozdelenie na nepriateľské a nekomunikujúce tábory. Osud však máme vo svojich rukách. Máme možnosť i povinnosť konať tak, aby sme už viac nezažili drámu z augusta 1968. Práve tento odkaz nám dnešný pamätný deň pripomína," uzavrela.
Eduard Heger, premiér
Históriu si musíme neustále pripomínať. O to viac a naliehavejšie v kontexte ruského vpádu na Ukrajinu, vyjadril sa premiér Eduard Heger vo videu na sociálnej sieti. V ňom sa spolu s českým premiérom Petrom Fialom zhodli na potrebe aktívnej pomoci Ukrajine a jej podpore proti ruskej agresii.
Heger doplnil, že takto podporujeme aj svoju vlastnú bezpečnosť a Rusko za suseda nechceme.
Fiala dodal, že by sme sa mali z histórie poučiť tak, aby sa nemohla opakovať. „Mali by sme si uchovať spoločné hodnoty, ako sú úcta k demokracii, slobode a ľudským právam,“ uzavrel Heger.
Ivan Korčok, minister zahraničných vecí
Odkaz z roku 1968 platí naplno aj dnes, boj za slobodu, demokraciu a zvrchovanosť sa nikdy nekončí, vyhlásil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nominant SaS).
Udalosti spred 54 rokov podľa neho pripomínajú, ako ľahko sa môže zmeniť život od úplných základov. "Invázia a následná okupácia vyvolali v našej spoločnosti hlbokú traumu, nielen preto, lebo iniciovali normalizáciu, ale zapríčinili aj množstvo obetí a tisíce zničených životov," pripomenul Korčok.
Slovensko sa s touto traumou vyrovnalo podľa neho až v roku 1989. "Dnes sme ako zvrchovaný a demokratický štát pevnou súčasťou Severoatlantickej aliancie. Máme skutočných spojencov, ktorí sú pripravení brániť naše územie a slobodu," skonštatoval šéf slovenskej diplomacie.
Na svadbe pil džús zo škatuľky, o tri dni fotil muža s odhalenou hruďou pred okupačnými tankami Čítajte Jaroslav Naď, minister obrany
Históriu si treba zopakovať, aby sme sa z nej poučili a aby sa nezopakovala, napísal na sociálnej sieti minister obrany Jaroslav Naď.
Minister uviedol, že to isté, čo v roku 1968, robili Rusi na Ukrajine v súčasnosti, no v oveľa väčšej miere. "Likvidujú ľudí, ktorí chceli žiť v mieri, demokracii a slobode." Rozdiel je podľa Naďa v tom, že za Ukrajinou stojí 141 krajín sveta, ktoré v OSN agresiu odsúdili a požadujú stiahnutie ruských vojsk z Ukrajiny.
Šéf rezortu obrany dodal, že tak ako sa Rusi kedysi museli stiahnuť z Československa, keď vyhrala sloboda a demokracia, tak sa budú musieť stiahnuť aj z Ukrajiny.
Veronika Remišová, ministerka investícií
Túžba po slobode sa nedá udusiť a každá okupácia sa raz skončí. Uviedla to vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová.
Dodala, že okupanti sa nezmenili, sú rovnakí ako kedysi, a to, čo v roku 1968 zažívali ľudia u nás, dnes zažívajú Ukrajinci.
Podľa Remišovej je scenár podobný. Rusko v ňom chce diktovať inému, slobodnému a zvrchovanému národu a diktát si vynucuje vojensky. Vicepremiérka doplnila, že na to nesmieme zabudnúť.
Sme rodina
Koaličná strana Sme rodina v statuse uviedla, že dnes si vzhľadom na udalosti na Ukrajine väčšmi uvedomujeme, že takéto hrozby nepatria len do minulosti. Je dôležité pripomínať si ich, aby sme sa vyhli ich opakovaniu.
,,A tak, ako aj od nás museli sovietske vojská nakoniec odísť bez fanfár a slávnostných rečí, pevne verím, že to tak bude aj na Ukrajine,” vyjadril sa predseda strany Boris Kollár.
Hlas-SD
Okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy zastavila reformný proces, skonštatovali nezaradení poslanci Národnej rady pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase.
"Idey socializmu s ľudskou tvárou boli potlačené tankami a nastalo tvrdé obdobie normalizácie. Zároveň však toto obdobie vygenerovalo politickú osobnosť Alexandra Dubčeka, ktorý sa stal symbolom nádeje novej sociálnej demokracie pre celú Európu," uviedli v stanovisku, ktoré TASR poskytla jej hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková.
21. august 1968
Československú socialistickú republiku (ČSSR) obsadili 21. augusta 1968 vojská Sovietskeho zväzu, Poľska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky (NDR) a Bulharska.
Invázia bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny. Počet obetí spojených s vpádom a prítomnosťou sovietskych vojsk sa odhaduje na viac ako 400.
Okupácia a následný pobyt sovietskych vojsk zmrazili akékoľvek nádeje reformovať komunistický systém v ČSSR.
Postupný odchod sovietskych vojsk sa uskutočnil až po novembri 1989.
