BRATISLAVA. Ukrajinka Pavlina Nadiya má vysokoškolský diplom z ekonómie a doma v Poltave, neďaleko Charkova, založila vlastný salón s manikúrou a pedikúrou.
V Bratislave, kam utiekla pred vojnou, napísala do viacerých salónov, no prácu jej ponúkli len v jednom, aj to nie na plný úväzok.
„Zárobok by mi nestačil, pretože musím platiť za bývanie a živiť dieťa,“ hovorí.
Životopis si preložila do angličtiny a rozposlala do rôznych obchodných reťazcov či kaviarní. Napokon vzala prácu za pokladňou v Lidli. Hovorí, že síce dostala aj iné ponuky, no s nižším platom, prípadne bez zmluvy, čo nechcela.
Ukrajinské deti môžu mať problém. Ako bratislavské škôlky riešia málo miest Čítajte Horšie dopadla Natália Dyvínska. Po príchode na Slovensko si našla prácu v Nitre, kde viac ako mesiac pracovala v kaviarni. No aj keď mala zmluvu, výplatu nikdy nevidela.
„Stále mi len sľubovali, že ju už pošlú zajtra, pozajtra...“ povedala.
