BRATISLAVA. Slovensko si v pondelok 29. augusta pripomína 78. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania.
Prečítajte si reakcie politických predstaviteľov.
Eduard Heger, premiér
Premiér Eduard Heger je presvedčený, že s fašistami sa nevládne, nepodávajú sa ruky a taktiež neoslavuje výročie Slovenského národného povstania. Heger to napísal na sociálnej sieti.
V statuse spomína aj video, v ktorom si predseda strany Smer Robert Fico podáva ruku s predsedom strany Republika Milanom Uhríkom, ktorý dávnejšie popieral holokaust.
Antifašistický sviatok, ktorý neruší Uhríka (komentár) Čítajte „Bol to práve Milan Uhrík, keď ako riaditeľ Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja nechal predsedu strany Kotlebovci - ĽSNS Mariana Kotlebu na deň osláv SNP vyvesiť smútočné zástavy,“ uvádza na sociálnej sieti Heger.
Premiér zároveň zverejnil aj Ficov výrok z roku 2019: „protifašistická orientácia strany Smer-SD je úplne jasná a nemenná“. Myslí si však, že strana Smer nemá pevné morálne hodnoty. „Rovnako si môžeme spomenúť, ako Fico obhajoval už odsúdeného súčasného podpredsedu strany Republika Milana Mazureka za jeho extrémistické výroky,“ dodal Heger.
Podľa neho Ficov Smer sa snaží svojimi prokremeľskými činmi a vyznávaním totalitných režimov odtiahnuť Slovensko od demokratických hodnôt západného sveta.
Ivan Korčok, minister zahraničných vecí
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok tvrdí, že všetci, ktorí si zatvárajú oči pred agresiou voči Ukrajine, pošliapavajú odkaz Slovenského národného povstania.
Podľa Korčoka mnohí účastníci SNP prejavili pri oslobodzovaní nášho územia skutočné vlastenectvo a mnohí za to položili svoje životy. V tlačovej správe o tom informoval komunikačný odbor ministerstva zahraničia.
„Vďaka vypuknutiu SNP sa Slovensko postavilo na správnu stranu dejín. Tí, čo porušujú ľudské i medzinárodné práva, pošliapavajú odkaz SNP,“ uviedol Korčok. Je presvedčený, že na správnej strane chce Slovensko stáť aj dnes, a preto musíme dokázať, že sa vieme postaviť za demokratické hodnoty a princípy.
„Povstanie je dôležitým míľnikom našej histórie, keď sme pred očami demokratického sveta dokázali, že chceme byť jeho súčasťou,“ dodal Korčok.
Mária Kolíková, ministerka spravodlivosti
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková tvrdí, že udalosť SNP je obdobie, keď nechal štát svojich občanov bojovať samých a vôbec im nepomohol.
„Vždy som si myslela, že čas, keď obyčajný človek musí siahnuť po zbrani, už nezažijem. Pred pol rokom sa však u našich susedov stalo práve to. Pocit samozrejmého mieru, ktorý som brala za istotu, sa otriasol,“ vyhlásila ministerka.
Podľa nej sa v slovenskej politike začalo rozširovať zlo fašizmu. Kolíková tvrdí, že 78. výročím SNP si nepripomíname len minulosť, ale máme premýšľať nad tým, kam sme sa za tie roky posunuli a akým hrozbám čelíme.
Napriek hrozbe koncentráku krstili Židov, kázali proti Tisovi a išli do odboja Čítajte Veronika Remišová, ministerka investícií
Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová je presvedčená, že najväčším odkazom SNP je hrdinstvo a nie prekrúcanie historických udalostí.
„Hrdinstvo tých, ktorí sa postavili proti zlu a boli ochotní bojovať aj so zbraňou v ruke. Hrdinstvo tých, ktorí pomáhali svojim blížnym v núdzi, hoci sami riskovali svoju prácu, slobodu a veľakrát aj život,“ uviedla Remišová.
Podľa nej Slovensko potrebuje hrdinov všedných dní, ktorí stoja proti zlu.
Juraj Šeliga, podpredseda Za ľudí
Podľa Juraja Šeligu hrdinovia SNP položili základy pre budúce generácie a posilnili hrdosť nášho národa.
„SNP sa zapísalo do našich i európskych dejín ako jedno z úspešnejších povstaní proti zlu. Myslime na hrdinov SNP a vytrvalo bráňme s Ukrajinou hodnoty, ktoré sú vzácne aj pre nás - sloboda, demokracia a právo,“ odkázal Šeliga.
Robert Fico, predseda Smeru
Predseda Smeru Robert Fico vo svojom stanovisku kritizoval rozhodnutie nesprístupniť verejnosti pondelňajšiu dopoludňajšiu oficiálnu časť osláv SNP v Banskej Bystrici, ktorá je prístupná len pre pozvaných hostí.
„Je to nedemokratické rozhodnutie. SNP malo občiansky rozmer a nevpustiť verejnosť na oficiálne oslavy je hrubé zneváženie charakteru a podstaty SNP,“ povedal Fico.
Zároveň dodal, že je presvedčený, že takéto šialenstvo môžu vymyslieť len politici, ktorí sa boja ľudí a ich oprávnenej kritiky na výkon vládnej politiky a prezidentskej funkcie.
Peter Kremský, šéf výboru pre hospodárske záležitosti
Peter Kremský, predseda Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a člen hnutia OĽaNO, nikdy nezabudne na odvahu, udatnosť a obete ľudí, ktorí bojovali aj za našu slobodu a hrdosť.
Podľa neho oslobodili väzňov v pracovných a zajateckých táboroch, obsadili dôležité logistické a dopravné uzly, horské priesmyky. Na dlhé mesiace nemeckým vojskám znemožnili využívať dopravné trasy.
„SNP posunulo Slovensko medzi víťazov druhej svetovej vojny, krajiny, ktoré sa nedali a nevzdali sa,“ uzavrel Kremský.
OĽaNO
Slovenské národné povstanie patrí k najvýznamnejším udalostiam našej histórie. Je treba vážiť si obetu našich predkov a niesť v sebe ďalej ich odkaz, skonštatovalo hnutie OĽANO na sociálnej sieti.
"Naši predkovia dali jasne najavo, že nacizmus na Slovensku nechceme. Hrdinovia povstania postavili náš národ na správnu stranu," odkázalo OĽANO.️
Súčasnosť a najmä situácia za hranicami krajiny pripomína, že takýto boj má zmysel. "Vážme si ich obetu a nesme ďalej ich odkaz odvahy, túžby po slobode a odhodlanie nevzdať sa lepšej budúcnosti," dodalo hnutie.
Sloboda a solidarita
Spomienka na boj za slobodu, demokraciu a dôstojnosť počas SNP je stále dôležitá, uviedla koaličná strana SaS. Upozornila pritom na postupnú legitimizáciu fašizmu v politike.
"Otvorená spolupráca demokratických strán s fašistickými politikmi, ktorí odkaz SNP spochybňujú a aj v dnešnej dobe obdivujú nedemokratické režimy, je skutočne hanebná," skonštatovala.
SaS pripomenula, že počas SNP sa Slováci pridali na stranu tých, ktorým záleží na demokratickom a slobodnom ukotvení krajiny. "Veľká časť občanov našťastie pochopila, že ľudácky režim pod vedením prezidenta Jozefa Tisa nie je tou budúcnosťou, ktorú si želá, a že kolaborácia s nacistickým Nemeckom je skutočným zločinom," zdôraznil podpredseda parlamentu za SaS Milan Laurenčík.
Strana vyzdvihla tiež účastníkov SNP. Podľa poslanca Národnej rady Romana Foltina je ich treba mať navždy v úcte. "Musíme pamätať na to, že tí, ktorí bojovali proti nacistickému zlu, nasmerovali našu krajinu k slobode. Vzhľadom na postupnú legitimizáciu fašizmu v politike je však aj odkaz SNP nesmierne dôležitý," skonštatoval.
KDH
Nedovoľme ani dnes rásť extrémizmu a fašizmu v akejkoľvek podobe a forme, vyhlásil za mimoparlamentné KDH jeho predseda Milan Majerský.
V kontexte s vojnou na Ukrajine je odkaz SNP podľa neho o to aktuálnejší. "Tak ako v povstaní, aj na Ukrajine dnes platia ľudia za slobodu, demokraciu a mier cenu najvyšších obetí v podobe vlastných životov," skonštatoval.
Zdôraznil, že vďaka hrdinským činom ľudí, ktorí obetovali život v boji proti fašizmu, môžu Slováci žiť v slobode a v mieri. "Vzoprieť sa nenávistnej ideológii a brániť vlastnú slobodu a suverenitu je prejavom zrelosti a odvahy národa," dodal.
Slovenské národné povstanie
Slovenské národné povstanie vypuklo 29. augusta 1944 ako reakcia domácich odbojových skupín na vstup nemeckých okupačných vojsk na územie vtedajšej Slovenskej republiky.
Slovensko ako spojenec nacistického Nemecka zohrávalo významnú úlohu pri zásobovaní jeho vojsk na východnom fronte. V Berlíne sa obávali vzniku odbojových a diverzných skupín a slovenskej armáde nedôverovali.
Povstaniu a spoločnému postupu slovenských odbojových skupín predchádzala takzvaná Vianočná dohoda, ktorú uzavreli predstavitelia demokratického aj komunistického odboja a zaviazali sa v nej vytvoriť Slovenskú národnú radu.
Najvplyvnejšia odbojová skupina, ktorá neskôr tvorila aj hlavnú povstaleckú silu, pôsobila v slovenskej armáde. Na čele tejto skupiny stál podplukovník Ján Golian. Kľúčovú úlohu v prípravách povstania hrala Východoslovenská armáda, ktorá mala zabezpečiť karpatské priesmyky.
Ozbrojený protifašistický odpor sa začal 29. augusta šifrovaným rozkazom „Začnite s vysťahovaním!“, ktorý vydal Golian. Na dohodnutý signál však nezareagovali západoslovenské posádky a Východoslovenskú armádu Nemci bez boja odzbrojili. Povstalci tým prišli o množstvo výzbroje aj vojenského materiálu. Organizátori povstania sa napriek tomu nevzdali a v boji proti nemeckým jednotkám pokračovali ďalších osem týždňov.
Centrom povstania sa stala Banská Bystrica a jeho cieľom bolo odstránenie autoritatívnemu režimu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, prevzatie politickej moci v krajine a začlenenie Slovenska do povojnovej Československej republiky.
Politickú moc na povstaleckom území prevzala Slovenská národná rada, ktorá sa konštituovala 1. septembra 1944. Slovenská národná rada zrušila diskriminačné protižidovské zákony a zakázala Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu aj nemecké a maďarské politické strany.
Golian, povýšený na plukovníka a neskôr na brigádneho generála, velil armádnej časti povstaleckých síl až do 7. októbra 1944, keď ho vo vedení vystriedal divízny generál Rudolf Viest.
Do bojov sa okrem regulárnej armády zapojili aj partizáni, príslušníci žandárstva a finančnej stráže. Z východného frontu sa na povstalecké územie presunul 1. československý samostatný stíhací letecký pluk a 2. československá samostatná paradesantná brigáda.
Po ťažkých bojoch nedostatočne vyzbrojení povstalci postupne pred okupačnými jednotkami ustupovali a boli zatlačení do hôr. Po obsadení Banskej Bystrice nemeckými vojakmi vydal 27. októbra generál Viest povstaleckej armáde rozkaz o prechode na partizánsky spôsob boja.
Generáli Viest a Golian o niekoľko dní padli do zajatia a v Berlíne ich oboch odsúdili na trest smrti. Nacistické represálie a násilnosti po potlačení SNP kruto pocítilo aj civilné obyvateľstvo.
