Exemplár ústavy, ktorý vystavujú vo foyeri Národnej rady Slovenskej republiky, nie je originál. Ten je uschovaný v trezore.
Prisahajú naň noví poslanci pri preberaní poslaneckého mandátu. Nesie podpisy niekdajšieho predsedu Slovenskej národnej rady Ivana Gašparoviča a premiéra Vladimíra Mečiara. Dvojice, ktorá sa podľa politológov i historikov dopustila aj porušovania ústavy a zákona.
Už samotný text ústavy však obsahuje falzifikácie histórie. A podieľali sa na ňom aj ľudia, pre ktorých bol inšpiráciou hoci aj vojnový režim slovenského štátu.
Paradoxov je okolo základného dokumentu nášho štátu viac. Od jeho prijatia ubehlo tridsať rokov.
Za zatvorenými dverami
„V to leto 1992 sme pripravovali koncept ústavy vo vládnej vile v Trenčianskych Tepliciach. Zavolali nás tam v polovici júna, boli sme tam takmer tri týždne. Všetko sa písalo ručne a prepisovalo na písacích strojoch consul. Pracovali sme celé dni, počas dňa sme napísali konkrétnu časť a na druhý deň už bola prepísaná načisto,“ spomína Ľubomír Fogaš, právnik, v tom čase aj poslanec Strany demokratickej ľavice (SDĽ) a jeden zo spoluautorov slovenskej ústavy.
Spolu s Fogašom tvorili základný demokratický zákon aj ďalší dvaja právnici: niekdajší komunistický minister spravodlivosti a prvý porevolučný predseda vlády Milan Čič a poslanec a predseda ústavnoprávneho výboru Milan Sečánsky. Obaja zastupovali Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), na prípravách sa zúčastňoval aj Jozef Moravčík (HZDS) a Milan Janičina za Slovenskú národnú stranu (SNS). Technickú pomoc im poskytovali ľudia z vládnej legislatívy.
Raz ich vraj prišiel pozrieť aj vtedajší premiér a predseda HZDS Vladimír Mečiar spolu s Ivanom Gašparovičom.
Sám Mečiar po rokoch priznal, že s Fogašom mal ohľadom ústavy viacero vecných sporov, Fogaš pripúšťa, že Mečiar občas tresol päsťou do stola.
„Nemohli sme len tak vziať ústavu starého režimu a škrtať v nej, lebo to bola ústava unitárneho štátu a my sme pripravovali ústavu samostatnej demokratickej republiky,“ hovorí.

„Predtým bolo vypracovaných niekoľko variantov ústavy. Myslím, že až deväť. V niektorých sa napríklad navrhoval prezidentský či kancelársky systém podobný tomu v Nemecku, ten sme však odmietli, báli sme sa prílišnej koncentrácie moci v rukách jedného človeka,“ vysvetľuje Fogaš.