Ako vysvetliť deťom zmysel niečoho takého nezmyselného, ako je vojna? Odkedy sú vôbec vojny na svete a prečo?
O zodpovedanie týchto otázok sa na prednáške Detskej Univerzity Komenského postaral sociálny antropológ JURAJ BUZALKA.
„Či sa ľudia rodia prirodzene násilní alebo sa rodia ako prirodzene mierumilovní? To je doteraz nevyriešený problém,“ priznáva.
V rozhovore sa dozviete:
- či sú ľudia prirodzene násilní a či sa v minulosti nenávideli viac alebo menej
- aký bol rozdiel medzi vojnami našich dávnych predkov a dnešnými vojnami
- odkedy poznáme parametre modernej vojny a či existuje niečo také ako spravodlivá vojna
- že dnešnú dobu nazývajú filozofi antropocén, pretože ľudia majú v rukách nielen svoj život, ale dokážu zničiť život na planéte
Aké najťažšie otázky vám deti položili?
Boli to presne otázky typu: prečo sú vojny? Deti tomu nerozumejú a nevidia vo vojne zmysel.
Ako antropológ som premýšľal, či je to preto, lebo naša kultúra je pacifistická, alebo preto, lebo takíto ako ľudia sme.
Existuje na to odpoveď?
Antropológia sa pýta, či sa ľudia rodia prirodzene násilní alebo sa rodia ako prirodzene mierumilovní. To je doteraz nevyriešený problém, pri ktorom si pomáhame viacerými disciplínami.
Napríklad v západnej filozofii je to na jednej strane Jean-Jacques Rousseau, ktorý prišiel s konceptom ušľachtilého divocha, prirodzene mierumilovného, na druhej strane je to Thomas Hobbes, ktorý prišiel s teóriou, že spoločnosť vzniká tým, že všetci bojujú proti všetkým, teda v permanentnom boji medzi ľuďmi.
Juraj Buzalka
je sociálny antropológ, pôsobí na Ústave sociálnej antropológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského,
je autorom početných odborných štúdií, zaoberá sa antropológiou politických hnutí, nacionalizmu, populizmu, politiky a náboženstva, politikou pamäti a sociálnymi transformáciami vo východnej a strednej Európe.
Takže odpoveď nemáme?
Aj deťom som musel povedať, že im túto otázku nedokážem zodpovedať k ich spokojnosti, ale môžem ich oboznámiť s týmito dvoma perspektívami. Z nich sa odvíja následné vysvetľovanie príčin vojen.
Napríklad za komunizmu sa razila teória, že základnou príčinou je vojna o zdroje, ale tých príčin je oveľa viac. Príčinami vojen sú napríklad teritoriálny zisk alebo náboženstvo. Môže to byť pocit nadradenosti v podobe nacionalizmu.
Osobitne sa javia občianske a revolučné vojny, keď sa násilie neobracia smerom von, ale dovnútra skupín či spoločností. Viaceré príčiny sa navyše často spájajú.
Po našich predkoch z praveku nenachádzame len každodenné predmety a maľby v jaskyniach, ale aj zbrane, ktorými mierili navzájom na seba. Nie je to doklad starobylosti vojen?
Dôležitá je aj otázka, odkedy pri vývoji človeka môžeme hovoriť o vojne ako organizovanom násilí skupín, ktoré si nevyberá konkrétne obete. Či teda možno hovoriť o vojne už pri zberačsko-loveckých skupinách či raných agrárnych komunitách. Alebo či o vojne môžeme hovoriť až pri technologicky komplexnejšom spoločenstve štátov, v ktorých sa drvivá väčšina ľudí vôbec nepozná, ale aj tak zabíja v mene národa.
Aký je váš názor?
