Text je prepisom relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla na http://video.sme.sk. Prepísala ho Lenka Šamajová.
"Správy sú úplne dekontextualizované, čo znamená, že keď ku mne príde informácia zo smartfónu cez nejakú appku, nevidím, kto to napísal alebo či ide o médium, ktoré bolo vytvorené včera," hovorí výskumník Ústavu aplikovanej psychológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave RADOMÍR MASARYK, ktorý je zároveň aj prorektorom pre vonkajšie vzťahy.
Radomír Masaryk
- v roku 2000 absolvoval štúdium psychológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave,
- v roku 2005 obhájil doktorát v odbore pedagogická psychológia na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského,
- od roku 2013 pracuje ako odborný asistent na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK,
- od roku 2017 do roku 2020 viedol Ústav aplikovanej psychológie na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK,
- od februára 2019 je prorektorom Univerzity Komenského.
Aké typy informácií študenti nevedeli rozlíšiť vo vašom výskume? Čo si má spoločnosť predstaviť pod pojmom zdravotnícke informácie?
Počas pandémie sme zažili úplnú explóziu informácií, ktoré boli trošku úplne mimo. Hovorilo sa o tekutých čipoch, čo sú vo vakcínach, či o tom, ako vysielače GSM signálu šíria covid.
Začalo nás zaujímať, kde vlastne spracovávajú dané informácie a čo im beží v hlave. Naši rodičia si večer kúpili večerné noviny, ráno si prečítali noviny, ktoré si kúpili cestou do práce, a večer pozerali televízne noviny, ktoré už prešli nejakou editáciou.
Heuristika niektorých appiek sa zakladala na tom, že otočila o 180 stupňov informácie, ktoré sa písali v oficiálnych médiách. Daná situácia zmenila najmä to, že správy sú úplne dekontektualizované, čo znamená, že keď ku mne príde informácia zo smartfónu cez nejakú appku, nevidím, kto to napísal alebo či ide o médium, ktoré bolo založené včera.
Aké typy zdravotníckych informácií ste teda testovali?
