Slovenské a české školstvo čelia klesajúcej čitateľskej gramotnosti u detí, nízkemu záujmu učiteľov či priepastným rozdielom medzi bohatšími a chudobnejšími krajmi v podpore vzdelávania. V systéme chýbajú nielen jasné osnovy pre školský rok a prijímacie skúšky, ale aj podporné zložky uľahčujúce chod školy aj pohodlie žiakov a zamestnancov.
Nepedagogická podpora, zapájanie rodičov a prerozdelenie povinností riaditeľov sú skôr vnímané len vo svetle výnimočnej alternatívy k tradičnému vzdelávaniu, ako zabehanej praktiky.
Zdeněk Slejška
Je jednou z osobností, ktoré sú súčasťou Mapy sociálnych inovátorov.
Medzeru vo vzdelávaní vypĺňa aj Zdeněk Slejška s Nadačným fondom EDUzměna, pôsobiacim v regióne Kutnohorsko v Českej republike. Filozofiou nadácie je nájsť v regióne jasný cieľ v školách a poskytnúť dostatočnú podporu na zabezpečenie rozvoja a istôt do škôl.
Tri banálne problémy
"Dobré vzdelanie môže fungovať, len ak dieťa cíti, že môže robiť chyby a učiť sa z nich," vysvetľuje Slejška.
Zmena sa podľa neho začína v zásadách, ktoré považujeme za bežné. V školách je to však často inak. "Deti a dospelí musia komunikovať, do školy sa treba tešiť. Treba sa v nej cítiť dobre."
Nátlak na to, aby deti preberali čo najviac učiva, ich ponára už od raného veku do stresu. Deti sa zvyčajne obávajú zlých známok, za chyby bývajú trestané. Vnesenie pocitu rovnosti do tried žiakom pomôže neváhať pýtať sa a učiť sa z chýb.
Dôležitou požiadavkou zdravého školstva je aktivizácia ľudí.
"Rodičia musia byť správne informovaní o tom, čo sa v škole deje. Potom sa aj sami radi zapoja do projektov, deti napríklad berú na exkurzie, pomáhajú s aktivitami," vysvetľuje Slejška.
Aktivizáciu vníma aj v rovine detí, v škole by nemali len pasívne počúvať, ale aj aktívne rozmýšľať o prebratom učive. Aktívni môžu byť aj učitelia.
"Jediný učiteľ dokáže za kariéru nasmerovať a inšpirovať tisícky životov," hovorí Slejška o potenciáli učiteľstva.
Chýba mu však dostatočná podpora od riaditeľov aj zriaďovateľov. Dosť nie je ani financií, ktoré by ocenili snahu aktívnych učiteľov, obzvlášť v chudobnejších regiónoch alebo v menších obciach.
Posledným, podľa Slejšku banálnym, ale pre potreby projektu nemenej dôležitým prvkom, je reflexia. Deti nutne potrebujú vedieť vyhodnotiť, čo môžu a nemôžu robiť. Takto sa formuje podpora rozhodovania a vnímanie vlastných schopností.
Presahy vzdelania
Slejškom pomenované problémy poukazujú na prepojenie vzdelania s komunikáciou. Tam sa však spojenia nekončia. Školy zahŕňajú aj právne, ekonomické, byrokratické a administratívne odvetvia.
Vzdelanie zasahuje aj do asistencie. Učitelia nevedia systémovo uchopiť špecifické nároky niektorých detí. Chýbajú im prostriedky a vedomosť o tom, ako byť pre žiaka oporou. Nemajú ich ani riaditelia, starostovia alebo zriaďovatelia, čím sa rozvoj škôl výrazne spomaľuje.
EDUzměna v Kutnohorskom regióne pokrýva plošne materské, základné a stredné školy. Napriek tomu, že každý stupeň sa odtieňom potrieb líši, hlavné nedostatky ich spájajú. Pred zmenami nevhodne nastavených náročných osnov, sa treba pozrieť na zaťaženie zamestnancov.
"Vo väčších mestách je podporný aparát, čo školám poskytne oporu. V menších obciach nechávajú starostovia všetko na riaditeľov, pretože sami majú priveľa povinností," vysvetľuje Slejška.
Riaditelia často vychádzajú len zo skúseností z učiteľstva. So zmenou pozície získajú kompetencie a povinnosti na administratívu, manažovanie, ekonómiu a právne záležitosti späté so školou.
EDUzměna vidí riešenie v podpore nepedagogických pracovníkov v školách – odľahčenie od práce dovolí riaditeľom sústrediť sa na školu.
Nepedagogickí pracovníci môžu pomôcť aj rodičom a vyučujúcim. Okrem výpomoci so špeciálnymi potrebami, sú dôležití najmä v oblasti mentálneho zdravia detí.
"Vzdelávanie má presahy aj do sociálnej a zdravotnej starostlivosti. Máme tím duševného zdravia zložený z psychológa, sociálneho a špeciálneho pedagóga, zdravotnej sestry. Na polovičné úväzky tím podporuje klinický psychológ a psychiater," opisuje Slejška nutnosť pozerať sa aj na špecifické potreby žiakov.
Z pliec učiteľov tak odoberajú strach z prehliadnutia špecifických potrieb, patologického problému či náznakov šikanovania. Starostlivosť je úzko prepojená s rodinami, ktoré by pre chýbajúcu zdravotnú starostlivosť v chudobnejších krajoch nemali možnosť zistiť či vyhovieť potrebám dieťaťa.
Dnes región, zajtra Česko
Slejška plánuje po pomenovaní problémov, stanoveniu cieľa a určení jasného smeru, rozšíriť inováciu aj za hranice Kutnohorského regiónu. Školy, niektoré pomalšie a iné iniciatívnejšie, postupne začínajú vnímať dôležitosť zmien.
Inšpirácia podporovať viac organizácií v konkrétnom kraji pritom prichádza zo Slovenska. Slejška vidí potenciál v spolupráci medzi českým a slovenským školstvom.
EDUzměna vidí skutočný úspech v dosiahnutí systémovej zmeny. Za kľúčovú považuje nielen spoluprácu so samotnými školami, ale aj so zriaďovateľmi, ďalšími podpornými organizáciami či českým ministerstvom školstva. S celoplošne použiteľným projektom "Místní akční plány"cíti Slejška od ministerstva snahu napredovať.
"Prvý cieľ sme si stanovili na rok 2025. V pilotnom regióne chceme mať systém opatrení a podpory, ktorý je funkčný a dokazuje, že sa zlepšujú vzdelávacie výsledky. Do roku 2030 zasa plánujeme pokryť aspoň 20 percent Českej republiky s regionálnou podporou vzdelávania," zhŕňa možnosti a vízie do budúcnosti.

Beata
Balogová
