Mnohí vysokoškolskí študenti uprednostňujú hľadanie pracovných príležitostí za hranicami. Čerství absolventi odchádzajú, Slovensko nie je vždy prvou voľbou pri výbere práce alebo miesta na žitie.
Hranica odlevu mozgov sa posúva aj na mladších študentov. Prvé rozhodovanie o odchode za hranice sa neraz začína práve pri výbere vysokej školy, navyše s požehnaním rodičov.
Študenti nemusia poznať možnosti rozvoja alebo pracovného uplatnenia v ich záujme, pretože o nich na Slovensku nepočuť. Nemajú možnosť nahliadnuť do zákulisia fungovania zamestnaní, ktoré by ich mali v budúcnosti živiť. Navyše, niektorí si možno neuvedomujú rozsah ich záujmu a to, koľko pozícií môže spadať pod programovanie, plánovanie alebo podnikanie.
Terézia Dominika Lukáčová
- je jednou z osobností, ktoré sú súčasťou Mapy sociálnych inovácií.
Terézia Dominika Lukáčová nechce vinu hádzať na stredné školy, možnosti rozvoja stredoškolákov vidí aj mimo pozemkov školy. Projektom I AMbitious otvára stredoškolákom dvere do "dospeláckeho" sveta cez neformálne vyučovanie.
Už štvrtý rok vedie stredoškolákov svetom pracovného života prostredníctvom workshopov, mentoringu, stretnutí, vlastných projektov v spolupráci s firmami, startupmi, organizáciami či neziskovým sektorom Slovenska. Spolu inovujú neformálne vzdelávanie priblížením skutočnej zodpovednosti k životu aktívneho stredoškoláka.
Slovensko sa potrebuje viac predať
"Rozumiem frustrácii aj hnevu. Ale Slovensko je škoda zavrhnúť," hovorí Lukáčová.
Projektom nadväzuje netradičnú spoluprácu, ktorá prezentuje schopnosti a potenciál Slovenska. Spája verejný sektor, firmy a startupy, neziskové organizácie a stredoškolákov.
Stredoškoláci majú možnosť nazrieť do troch sfér pracovného trhu a stretnúť sa s ľuďmi priamo z praxe. Vyskúšajú si udržateľnosť svojich záujmov ešte predtým, než si záväznejšie vyberú vysokú školu. Osvoja zručnosti potrebné pre prax priamo na mieste.
Tradičné vzdelávanie neponúka vždy praktické vedomosti, študentom často chýbajú zručnosti 21. storočia, čo pozoruje aj druhá strana partnerstva. Nie je to len vhodné manažovanie času, ale aj prezentácia, vedenie tímu a komunikácia s ostatnými. Študenti nachádzajú zručnosti skôr v neformálnom vyučovaní ako priamo v školách.
Dôležitý je inovatívny prístup k učeniu. (zdroj: ZDROJ - DÁVID ORAVEC)V spolupráci zároveň vidia, ako sa inovácie vo verejnom živote hýbu vpred. Upevňuje sa tak vzťah ku Slovensku – aj ak sa rozhodnú odísť do zahraničia, ostáva motivácia vrátiť sa. "Sama som to cítila na strednej škole. Potrebovala som ešte pred vysokou školou vidieť, že ostať tu má zmysel," dodáva.
Partneri z verejnej sféry, startupov, firiem a neziskových organizácií zasa dostávajú návrhy inovácií, vizualizácií a stratégií, ktoré fungujú.
"Niekedy sú zástupcovia firiem skeptickí, keď im ponúkame prácu so stredoškolákmi. Partnerstvo sa však vždy osvedčilo, napríklad v Trenčíne usporiadali študenti najúspešnejšiu potravinovú zbierku len z vlastnej iniciatívy a nápadu," vysvetľuje dynamiku spolupráce Lukáčová.
Inovácie v tradičnom vzdelávaní
Časti z projektu neformálneho vzdelávania a spolupráce s partnermi nájdu uplatnenie aj na bežnej strednej škole. Pri procese sa mentori, zástupcovia firiem a stredoškoláci vnímajú ako partneri, dôležité sú komunikácia a rešpekt.
Lukáčová vníma, že vyučujúci škatuľkujú ako deti a stredoškoláci vyučujúcich ako nadriadených. Pri zapájaní žiakov do veľkých projektov sa nebojí dať im zodpovednosť práve preto, že im nechýba vzájomná dôvera.
"Ak by sme do škôl priniesli viac porozumenia a pocitu komunity, dynamika medzi učiteľom a žiakom by sa zmenila," hovorí Lukáčová.
Tlak sa zo strany vyučujúcich, neraz aj rodičov, ešte zvyšuje v rovine dobrých známok, rozhodnutí a identity. "Žiak potrebuje mať istotu, že kým sa zle rozhodne, môže to skúsiť znovu. A vyučujúci zasa pochopenie, že často problém nemusí byť v zlej známke z eseji, ale v komplikovanej situácii doma, o ktorej ani nevie," vysvetlí.
Namiesto rozvoja osobnosti, komunikácie, rozhľadu a gramotnosti sa tlačí na čo najlepšie výkony. Školy chvália jednotkárov. Pozornosť patrí budúcim právnikom a medikom namiesto toho, aby sa podporili záujmy žiakov rovnako.
Pri tlaku nemajú možnosť nájsť si vyhovujúci smer. Aj preto sa na vysoké školy dostávajú študenti bez vízie – nemali čas a priestor rozhodnúť sa.
Najväčšie nedostatky v príležitostiach pri rozhodovaní sa vidí v menších regiónoch. V Bratislave má študent strednej školy diametrálne odlišný život.
Ak aj študenti majú dobré známky a sú si istí, kam smerujú, ešte nemusia byť úspešní. Aspekty neformálneho vzdelávania na školách stále chýbajú.
Lukáčová si vie predstaviť vyučujúceho v úlohe moderátora diskusie, člena komisie pri prezentácií študentov. Žiak by tak bol nútený spolupracovať a komunikovať s ostatnými. Do budúceho pracovného života by získal dôležité zručnosti. Alternatíva pritom existuje.
"Počas pandémie koronavírusu mnoho škôl zvolilo kreatívne a inovatívne spôsoby, ako študentom ozvláštniť výučbu. Fungovalo to, preto nie je dôvod neskúšať ďalej."
Motivácia vzdelávať sa
Učiteľ sa nachádza v unikátnej pozícii. Pre mnohých je rodičom, psychológom, pomocníkom či dospelým kamarátom. Lukáčová si uvedomuje túto pozíciu a snaží sa s ňou pracovať čo najintenzívnejšie.
Ak má žiak dobrú skúsenosť s učiteľmi na Slovensku, rád sa vráti a zaspomína. Absolventi zostávajú v školách, vnášajú dynamickejšie zmeny a nové pohľady tam, kde ich treba. Zároveň si budujú lepší, zdravší vzťah so školou – nemala by deptať, ale inšpirovať. S dobrým učiteľom je aj dobrá motivácia vzdelávať sa.
"Škola sa nekončí maturitným vysvedčením alebo diplomom. Priestor na vzdelanie si zaslúžime celý život," dodáva mentorka Lukáčová.
Beata
Balogová
