Alena Vachnová z nadácie DEDO: Dôstojné bývanie je základom dôstojného života

Stretávame ich každý deň. Pri niektorých sa pristavíme, porozprávame, pomôžeme. Ale mnohých bez slova obídeme. Bezdomovci.

Hoci sa pravdepodobnosť prepadu do bezdomovectva medzi sociálnymi skupinami líši, na ulici sa môže ocitnúť rodina aj jednotlivec. Dočasne aj dlhodobo.

Ak je stav dlhodobý a bezdomovectvo zdedené na ďalšiu generáciu, len ťažko sa z neho vystupuje bez podpory. Ľudia bez domova čelia hlbokej traume spojenej s bezdomovectvom, a tiež nedôverou k spoločnosti.

V rámci bezdomovectva sú jednou z najzraniteľnejších skupín rodiny, respektíve deti v nich. Neraz sú zasiahnuté generačnou chudobou, toxickým stresom a pre chýbajúce zdravé prostredie nemajú podmienky na štandardný vývin.

Slovensku chýba štatistika rodín ohrozených bezdomovectvom. Alena Vachnová spolu s Nadáciou DEDO vníma, že chýbajúca štatistika neznamená, že rodiny zasiahnuté bezdomovectvom neexistujú.

"Problémom pre takéto rodiny je, že na Slovensku zatiaľ neexistuje plošná snaha bezdomovectvo riešiť alebo ukončovať, ale ho len manažovať," vysvetľuje Vachnová a dodáva: "Na Slovensku máme veľký problém s dostupnosťou bývania."

Rodiny patria domov

Pre rodiny blízko hranice chudoby aj bežné rodiny sa stáva dôstojné bývanie čoraz náročnejšou otázkou na vyriešenie. Chýba celistvá systémová podpora aj príspevok na bývanie.

Ešte v ťažšej situácii sa ocitajú rodiny bez domova či bytovej núdzi. "Bývanie sa stáva kritickou otázkou. V Českej republike býva vďaka príspevku na bývanie približne 150-tisíc domácností," vysvetľuje.

Na rozdiel od Česka, na Slovensku je prevencia straty bývania, využívanie nástrojov ako krízové a garančné fondy či poradne zamerané na orientáciu na trhu s bývaním v mestách iba snom.

Zároveň sa systém spolieha na krízové centrá a útulky ako na dlhodobé riešenie bezdomovectva. Rodiny preto často migrujú z útulku do útulku, čo traumu len prehlbuje a návrat do bežného života odďaľuje.

"Na Slovensku vnímame bývanie ako komoditu alebo ako výsadu, ktorú si treba najskôr zaslúžiť," tvrdí Vachnová.

Otázka systémového riešenia bezdomovectva sa len postupne dostáva do pozornosti. Aktuálne riešenia sú zamerané na prestupný systém bývania, ktorý ľudí "učí", ako bývať, pričom to robí v podmienkach, ktoré nie sú bývaním.

V krízových centrách sa tak rodiny zdržia namiesto týždňov celé roky, navyše v podmienkach nevyhovujúcich n výchovu a vývoj detí.

Ani priestory a personál útulkov často nezodpovedajú mnohokrát komplexným potrebám rodín bez domova.

Všeobecne je bezdomovectvo vnímané skôr ako zlyhanie jednotlivca, nie ako zlyhanie systému na viacerých úrovniach.

"Nepozerajme sa na ľudí len cez prizmu úspechu. Je našou úlohou vytvárať také podmienky, ktoré poskytnú reálnu príležitosť a podporu na dôstojný život aj ľuďom, ktorí sú zraniteľnejší ako bežná populácia. Nie každý musí byť z pohľadu majority hneď úspešný," dodáva Vachnová.

Citlivosť k potrebám

V nadácii vnímajú bývanie ako ľudské právo. Vachnová vysvetľuje, že bývanie je jedným zo sociálnych determinantov zdravia, a ak nežijeme vo vhodnom bývaní, nemôžeme byť zdraví.

K bývaniu pridáva právo na dostupnú zdravotnú starostlivosť a sociálne služby. Práve tie sú, spolu s bývaním, kľúčovými pre ukončovanie bezdomovectva. Bez domova rodiny nemajú priestor starať sa o svoje zdravie vrátane prevencie či primárnej zdravotnej starostlivosti, čo sa im neskôr vráti.

Jediná zdravotná starostlivosť býva často tá urgentná. To spôsobuje nárast často kombinovaných chronických ochorení, zníženie kvality života a výrazné skrátenie jeho dĺžky.

Veľa ľudí bez domova je navyše vystavených duálnym diagnózam – kombinácii duševných porúch a závislostí od omamných látok či alkoholu. Pre vysoko nastavené prahy, ktoré má väčšina útulkov a krízových centier, preto často ani nemajú šancu dostať sa do systému pomoci.

Nadácia sa prístupom housing first snaží meniť aj naratív o tom, ako ukončovať bezdomovectvo. Až s istotami v bývaní môže jednotlivec aj rodina otvárať otázky zdravia, vzdelávania a zamestnania.

Vachnová vidí podporu bývania a ukončovania bezdomovectva aj ako príležitosť tvorby silnejšej spoločnosti s menšou potrebou krízových centier a využívania urgentných zdravotných služieb, čím sa šetria verejné financie. Investícia sa vráti a kvalita života rodín a ich detí porastie.

Nadácia sa pri zabývaní rodín bez domova orientuje najmä na tie, ktoré sa zaregistrovali ako rodiny v bytovej núdzi počas registračného týždňa v máji roku 2021. Ide o 309 rodín, ktorých súčasťou je takmer 800 detí. Aktuálne poskytuje podporu v bývaní 20 rodinám. Cieľom je, aby si získané dostupné bývanie dlhodobo udržali.

V pochopení sociálnej práce ako ľudského práva vidí Vachnová veľký potenciál. Prístup ku každej rodine je individuálny. Cez systém návštev multidisciplinárneho tímu priamo u nich doma si rodiny spolu s odborníkmi určujú, kde a akú intenzívnu podporu potrebujú. Tá je je flexibilná.

U niektorých je to pomoc pri komunikácii so susedmi či pomoc deťom so zápisom do školy či na krúžky. Iní potrebujú pomoc s orientáciou na trhu práce. Ďalší zasa, ako sa vyrovnať s predsudkami či s inými otázkami spojenými s prechodom z bezdomovectva do vlastného bývania.

Podmienkou účasti v programe je okrem prijímania podpornej služby aj platenie dostupného nájomného a byť dobrým susedom.

"Ak sa pozrieme na potreby rodín, pochopíme, že nie sú homogénne," dodá Vachnová. Väčšina rodín potrebuje krátkodobú cielenú pomoc, avšak rodiny s komplexnými potrebami vyžadujú dlhodobú a flexibilnú podporu šitú na mieru. "V nadácii sa zameriavame práve na ukončovanie bezdomovectva tých najzraniteľnejších rodín."

Bývanie je ľudským právom

"Nie všetci máme v živote rovnakú štartovaciu pozíciu a rovnaké príležitosti na plnohodnotný a dôstojný život. Svet nie je homogénny, ani ľudia v ňom so svojimi možnosťami, aktuálnou situáciou a minulosťou nie sú," hovorí Vachnová a s nádejou dodáva: "Verím, že je možné dosiahnuť systémovú zmenu, ktorá bude založená na ľudskoprávnom princípe a povedie k ukončovaniu bezdomovectva."

Preto podľa nej treba urobiť bývanie dostupnejším a poskytnúť podporu najzraniteľnejším domácnostiam. Zároveň je dôležité pozerať sa na ľudí so skúsenosťou bezdomovectva cez prizmu ich ľudskej dôstojnosti.