BRATISLAVA. V decembri parlament tesne schválil reformu národných parkov. Pohľad na jej začiatky v praxi však naznačuje, že na skutočnú divočinu, známu z parkov v zahraničí, sa u nás bude čakať ešte dlho.
Minister životného prostredia za OĽaNO Ján Budaj pred rokom hovoril, že to potrvá päť až desať rokov.
V Envirostratégii 2030 sa píše, že do roku 2025 má byť v národných parkoch polovica územia bezzásahová - nebude sa tam ťažiť a vývoj sa ponechá na prírodu. Do roku 2030 to má byť až 75 percent.
Dnes sa ukazuje, že tieto ciele boli priveľmi ambiciózne.
Napríklad zonáciu Národného parku Muránska planina vláda schválila v júli, ako prvú podľa nových pravidiel. Zonácia určuje, ktoré oblasti zostanú bez zásahov, teda s najvyšším stupňom ochrany.
Bezzásahová zóna (zóna A) sa na Muránskej planine od októbra rozšíri z 13 na 41 percent. V roku 2031 na 47 percent a od roku 2051 na 67 percent územia. Je to síce výrazný posun, no štát si už dávnejšie stanovil vyššie čísla.
Ekológ Erik Baláž je spokojný, no hovorí, že zonácia mohla byť aj ambicióznejšia. Na Muránskej planine vlastní štát až 90 percent pozemkov, čo je najviac zo všetkých národných parkov.
