BRATISLAVA. Plošné zavádzanie duálneho vzdelávania na Slovensku hodnotí Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) ako pomalé. Ako tvrdí, nízke počty zapojených zamestnávateľov, žiakov a škôl znamenajú, že projekt nenapĺňa svoj cieľ. Analytici zistili napríklad, že len asi päť percent dualistov prvákov sa v uplynulých rokoch vzdelávalo v študijných odboroch, pri ktorých je predpoklad, že budú na trhu práce chýbať.
Absentujú tiež presné dáta o absolventoch duálneho vzdelávania a ich uplatnení v praxi. TASR o tom informovala hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.
"Ak by implementácia projektu na úrovni štátu, ale aj krajských samospráv, napredovala v plánovaných rámcoch, slovenská spoločnosť by ušetrila milióny eur a zároveň by sa znižoval počet mladých ľudí, ktorí čakajú na prvú pracovnú príležitosť na úrade práce. Absolventi stredných škôl, ktoré aktívne komunikujú s podnikateľským prostredím, zapájajú miestne či regionálne firmy do vzdelávacieho projektu, majú výrazne väčšiu šancu nastúpiť do zamestnania hneď po opustení školských lavíc," skonštatoval predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Zaostávajú za očakávaniami
Ciele vlády a počiatočné očakávania národného projektu Duál sa podľa NKÚ nenaplnili. Tvrdí, že z pohľadu účasti zamestnávateľov a škôl boli očakávania splnené na necelých 70 percent (198 stredných odborných škôl) a do systému duálneho vzdelávania sa zapojilo približne 80 percent vládou plánovaného počtu žiakov. Podľa analytikov to poukazuje na pomalé zavádzanie systému duálneho vzdelávania. Vysvetľujú, že má pozitívny vplyv na efektívne využívanie verejných financií.
Kontrolný úrad odporúča, aby ministerstvo školstva dôsledne a pravidelne sledovalo ďalšie kroky absolventov duálneho štúdia a zároveň získavalo kvalitné dáta, ktoré následne dopomôžu k uplatneniu mladých ľudí na trhu práce. Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy upozornil tiež na nezastupiteľné miesto vyšších územných celkov. V celom procese realizácie projektu boli a stále sú podľa neho pasívne a nedostatočne využívajú svoje kompetencie pri definovaní priorít pre oblasť vzdelávania či regionálneho rozvoja.
Úrad tiež vidí priestor na zlepšenie prepojenia odborného vzdelávania s potrebami trhu práce a požiadavkami zamestnávateľov, ktoré bolo jedným z cieľov projektu. "Na projekte duálneho vzdelávania sa napríklad nemôžu zúčastňovať zdravotnícke školy. Vzhľadom na akútny nedostatok kvalifikovaného stredného zdravotníckeho personálu by práve účasť zdravotníckych škôl v systéme mohla prispieť k zvýšeniu počtu absolventov duálneho vzdelávania," priblížila hovorkyňa.
Dobre nastavený systém
Analytici považujú za problém aj to, že ministerstvo práce nevypracovalo prognózy vývoja na trhu práce pre školské roky 2022/2023 a 2023/2024. Nesledovalo tiež všetky ukazovatele uplatnenia na trhu práce, čím narušilo dlhodobú snahu o reflektovanie reálnych potrieb trhu práce.
Predseda úradu poznamenal, že dobre nastavený systém je nielen dôležitým národným aspektom, ale vďaka nemu vie Slovensko napĺňať aj medzinárodné ciele, napríklad v rámci Európskej únie.
Za jeden z možných dôvodov pomalej implementácie môže byť podľa NKÚ aj roztrieštenosť informácií o duálnom vzdelávaní. Navrhuje, aby sa pre jednoznačnosť a zrozumiteľnosť komunikácie o systéme duálneho vzdelávania zvážilo zníženie počtu webových stránok s komplexnými oficiálnymi informáciami.
Rezort školstva by mal podľa NKÚ zároveň prehodnotiť fungovanie Fondu rozvoja odborného vzdelávania, ktorý mal generovať financie na podporu a rozvoj odborného vzdelávania. Od jeho založenia však nevykazoval činnosť a fond tak neplnil zákonom stanovený účel.
So zavádzaním systému duálneho vzdelávania za 31 miliónov eur sa na Slovensku začalo v roku 2015, pričom cieľom bolo zvýšiť uplatnenie absolventov stredných odborných škôl na trhu práce a znížiť tak nezamestnanosť mladých.
