"Ľuďom sa môžu zdať niektoré činy klimatických aktivistov prehnané, napríklad keď sa idú priviazať k nejakému stromu alebo keď podávajú žalobu na štáty za nedodržiavanie klimatických dohôd. Ja to však vnímam tak, že každý reflektuje svoje strachy z tejto situácie po svojom a keď už udrie najväčšie zúfalstvo a úzkosť, každý sa správa tak, ako vie," hovorí psychologička PATRÍCIA GAJDOŠOCIOVÁ.
Pred dvoma rokmi spoluzaložila iniciatívu Psychológia za klímu, ktorá spája odborníčky a odborníkov na ekopsychológiu. Tento smer pracuje s novými pojmami ako klimatický žiaľ, klimatická úzkosť, aktívna nádej či solastalgia.
Gajdošociová v rozhovore približuje
- prečo klimatickú úzkosť netreba liečiť
- či je rozumné nemať deti pre obavy z klimatickej krízy
- ako si precvičovať aktívnu nádej v budúcnosť
- aké vedomosti majú Slováci o klimatickej kríze
- ako presvedčiť ľudí okolo nás, aby sa do problematiky viac zapájali
Trápite sa klimatickou krízou?
Áno, prežívam rôznu škálu emócií. Napríklad klimatickú úzkosť, pretože mám prirodzene strach o budúcnosť. A vo veľkej miere aj klimatický hnev, ktorý vyplýva z toho, že nemám dosah na ľudí a systém, ktorí dopustili degradáciu planéty.
Občas ma potrápi aj ekologická vina – najmä keď si nedávam pozor a nesprávam sa environmentálne. Napríklad, keď v obchode nakupujem jedlo, ktoré je zabalené v niekoľkých plastových obaloch.
Ako s tým pracujete?
Beriem to tak, že všetky tieto emócie sú pre mňa motivujúce, takže si vždy poviem, že zajtra to môžem spraviť inak. Je to pre mňa dôvod zlepšovať sa.
S ktorými najpálčivejšími dosahmi na ľudské prežívanie sa ekopsychológia stretáva?
Pozorujeme najmä pocity bezmocnosti, straty kontroly, neistoty a strachu z budúcnosti. Najnovší výskum, ktorý sa volá Slovenská klíma 2022, prišiel so zistením, že dve tretiny dospelých Slovákov a Sloveniek pociťujú, že klimatická zmena výrazne ovplyvňuje ich každodenný život.
Tretina dospelej populácie zase prežíva extrémne alebo silné obavy z klimatickej krízy. Keď si to však rozmeníme na drobné, rôzne generácie trápia rôzne veci.
U starších ľudí sa stretávame so stresom, strachom, pocitmi bezmocnosti a straty kontroly. Zisťujú, že už neplatia vedomosti a pozorovania, ktoré mali o prírode a klíme. Takisto ich trápi, že sa nemôžu spoľahnúť na pranostiky, ktoré sa odovzdávali z generácie na generáciu.
Ako klimatická kríza vplýva na deti a mladých dospelých?
