Sediac na kolenách svojho starého otca, Jozef Biľ uprene a netrpezlivo hľadel na svojho dedka, ktorý sa práve chystal rozpovedať svoje zážitky z Ameriky.
Dedko Ján pracoval desať rokov v 20. rokoch minulého storočia v pensylvánskych uhoľných baniach a neskôr sa vrátil do Československa. Komunisti mu však o niekoľko rokov neskôr skonfiškovali pôdu a farmu, ktoré kúpil za peniaze zarobené v USA.
„Synu, nikdy tu nezostaň,“ povedal vnukovi. „Keď vyrastieš, odíď do Ameriky. Keby si len vedel, aké veľké ‚káry‘ (autá) a aké vysoké ‚bildingy‘ (budovy) tam majú.“
Vnuk mal v tom čase iba päť rokov a Amerika bola pre neho, pochopiteľne, neobjaveným svetom, rovnako ako niektoré slová, ktoré si jeho starý otec osvojil v zámorí.
Biľ, ktorý má dnes niečo po šesťdesiatke, hovorí, že jeho starý otec bol zlomený muž pre to, čo mu urobili komunisti, a preto chcel, aby našiel jeho vnuk lepší život inde. Biľ dodržal sľub, ktorý dal svojmu starému otcovi: vyrástol a odišiel do Ameriky.

„Mám dva metre a pracujem v supervysokom obytnom mrakodrape,“ vtipne hovorí vedúci stavby v New Yorku City.
Jeho americké dobrodružstvo sa začalo pred viac ako tridsiatimi rokmi, v máji 1990, s kladivom, skrutkovačom a jeho šarišským krojom.
Pracoval pre najbohatšieho muža sveta
V rozhovore pre SME, stojac v Central Park Tower, najvyššej obytnej veži sveta situovanej na Billionaires’ Row na strednom Manhattane, kde dohliada na renováciu „jachty v oblakoch“ na 118. poschodí – bytu, ktorého interiér bude vyzerať ako jachta a ktorého steny budú kožené, Biľ hovorí, že svoju prácu miluje.
„Ako stavbár som sa vypracoval,“ hovorí Slovák.
Po tom, čo Biľ desaťročie po svojom príchode do Ameriky pracoval na rôznych stavebných úlohách a pozíciách, sa rozhodol v roku 2001 založiť svoj vlastný podnik, XL Renovation & Painting Corp. Firma renovovala byty a domy v New Yorku. Keď sa rast v stavebnom sektore v roku 2017 spomalil, Biľ bol nútený svoju firmu zatvoriť.
So skúsenosťami v jeho odbore ho čoskoro oslovila renomovaná firma, SilverLining Inc., ktorá renovuje luxusné nehnuteľnosti v New Yorku. Slovák sa stal stabilnou súčasťou spoločnosti a má na starosti niektoré z jej najdôležitejších a najdrahších rekonštrukčných projektov.
Okrem projektu „jachty“ zrekonštruoval napríklad mestský dom pre vnučku jedného z majiteľov Hewlett-Packard.
„Pracoval som tiež na byte pre najbohatšieho muža na svete,“ hovorí Biľ. Menovať ho nemôže z právnych dôvodov.

Hodnota projektov firmy sa pohybuje od jedného milióna do 50 miliónov dolárov.
Biľ ako stavebný dozor trvá na profesionalite všetkých, s ktorými spolupracuje. Jeho komunikácia a vzťahy s pracovníkmi sú však často neformálne. Dokonca rád vtipkuje.
Za tie roky sa stretol s pracovníkmi z rôznych krajín a môže tak porovnať ich prístup k práci.
„Európania majú väčšiu horlivosť stúpať po rebríčku ako Američania,“ tvrdí Slovák. Podobnú horlivosť si všimol aj v prípade ľudí z Karibiku.
Zbraň a džínsy
Sám Biľ si na svoje prvé dni v USA spomína, akoby to bolo včera. S kamarátom Lacom vystúpili z lietadla oblečení v krojoch v nádeji, že niekto zo slovenskej komunity spozná ich slovenské kroje a podá im pomocnú ruku.
Mladý Slovák, ktorý sa vracal späť na Slovensko, im dal niekoľko tipov, hovorí Biľ, no nezabránili tomu, aby sa na noc stali bezdomovcami.
„Prvú noc sme strávili na lavičke pred Letiskom Johna F. Kennedyho po tom, čo nás ochranka vyhnala z letiska,“ spomína Slovák.
S niekoľkými naučenými anglickými frázami na druhý deň ráno nasadli do autobusu do Manhattanu a potom zamierili do Pensylvánie, kde mala v minulosti slovenská komunita silné zastúpenie. V Pittsburghu získali svoju prvú prácu vďaka slovenskému honorárnemu konzulovi pre Pensylvániu Joeovi Senkovi. Samotný konzul má korene na východnom Slovensku rovnako ako Biľ, ktorý pochádza z Bartošoviec v okrese Bardejov.

Ako čas plynul, Biľ pokračoval v zdokonaľovaní svojej angličtiny. Veselé príhody spojené s jazykovými nedorozumeniami sa mu nevyhli. V jedno nedeľné popoludnie sa opýtal Pamely, Senkovej sekretárky, kde by si mohol kúpiť rifle, keďže už bola zima. Pamela bola šokovaná ich nápadom získať zbraň.
„Keď som si v anglickom slovníku vyhľadal rifle, dozvedel som sa, že je to úplne niečo iné ako slovenské rifle,“ smeje sa Biľ.
Aj dnes priznáva, že na začiatku bolo pre neho traumatizujúce, že nevedel po anglicky.
Tristo dolárov vo vrecku
Dnes je to práve Amerika, ktorú Biľ nazýva svojím domovom, aj keď Slovensko miluje a považuje ho za krásnu krajinu, najmä jej lesy.
„Cítim sa tam [na Slovensku] však ako cudzinec,“ priznáva.
Na rozdiel od neho jeho súrodenci naďalej žijú na Slovensku.
V New Yorku má Slovák všetko, na čo si zmyslí, na jednom mieste, či už ide o rôzne kuchyne, alebo pulzujúci kultúrny život. Má tam dobrých priateľov a každý deň sadá na svoj skladací bicykel a jazdí z Queensu na Manhattan, kde pracuje v odbore, ktorý vyštudoval a v ktorom vždy rád pracoval.
Napriek tomu poukazuje na to, že Amerika sa zmenila a New York City je nebezpečnejším mestom.
„Milujem to mesto, ale starostlivo si vyberám, kam sa večer vyberiem.”
Pohodový Slovák nezabúda ani na slovenskú komunitu vo Veľkom jablku, ktorej je neodmysliteľnou súčasťou, keďže spieva populárne slovenské a české pesničky, hrá na gitare a skladá vlastnú hudbu.
Pred viac ako desiatimi rokmi sa stal na Slovensku senzáciou na YouTube po tom, čo vydal skladbu „The Facebook Song“.
„Veľa ľudí sa v tej pesničke našlo,“ tvrdí Biľ. Facebook už niekoľko rokov nepoužíva.
Na otázku, či by chcel ešte niečo dosiahnuť, odpovedal nie.
„Prišiel som do USA s 300 dolármi v hotovosti a uspel som v krajine, ktorú som nepoznal a ktorej jazykom som nehovoril,“ uzavrel Slovák, chváliac Američanov za ich prívetivosť.
Tento článok vznikol vďaka podpore z grantu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Námet na projekt vytvorila Kristína Sojáková, ktorá pracuje pre IBM v New Yorku a spoluvedie skupinu Slovak Professionals in New York.

Beata
Balogová
