Firmy zaujíma, či projekt, ktorý podporujú, má nejaký výsledok. Ideálna sociálna inovácia je už od začiatku nastavená tak, že meria dosah svojich aktivít, hovorí Martina Kolesárová, šéfka Nadácie Pontis.
Zo Slovenska odchádzajú mladí ľudia, a či tu zostať, zvažujú už aj ľudia zo strednej generácie. Nefunguje školstvo, kde sa vzdelávajú ich deti, ani zdravotníctvo, ktoré by sa malo postarať o ich rodičov. Čo by mohol spraviť obyčajný človek, aby sa život v krajine zlepšil?
Každý zo svojej pozície vie niečo urobiť. Napríklad už len zaujímať sa, ako prispieť k tomu, aby sa na Slovensku žilo lepšie. Ľudia môžu finančne podporiť niektorú z iniciatív či z občianskych združení, ktorých aktivity sú im blízke a riešia nejaký konkrétny problém spoločnosti. Tiež je možnosť angažovať sa dobrovoľnícky. A najmä to s touto krajinou nevzdávať.
Nadácia Pontis s medzinárodnou organizáciou Ashoka týchto aktívnych ľudí hľadala. Čo je výsledkom?
V marci až v júli tohto roku sme identifikovali kľúčových ľudí, ktorí menia Slovensko k lepšiemu a premietli ich do takzvanej Mapy sociálnych inovátorov. Je pestrou zmesou ľudí z celého Slovenska, ktorí sa z pozície neziskového sektora, biznisu či z verejnej správy venujú riešeniu rôznych spoločenských problémov, napríklad zastaranosť vzdelávacieho systému, dezinformácie, nedôvera v inštitúcie, chudoba, starostlivosť o seniorov a mnohé iné. Najodporúčanejšími ľuďmi, ktorí sú zároveň vnímaní ako tí, ktorí vytvárajú najtrvalejšie zmeny, boli ľudia vo vekovej kategórii 35 - 45 rokov, to je kostra spoločnosti. Ľudia, ktorí neodchádzajú, majú tu rodiny a na nich to momentálne stojí.
Ako ste týchto ľudí našli?
Na začiatku bola skupina zložená z dvadsaťjeden ľudí z rôznych oblastí a regiónov Slovenska. V hĺbkovom dotazníku sme sa pýtali na ich prácu či prekážky, s ktorými sa pri jej realizácii stretávajú. Rovnako sme chceli od nich vedieť tipy na ďalšie osobnosti, ktoré podľa nich svojou prácou menia našu krajinu k lepšiemu. Postupne sme metódou snehovej gule získavali ďalšie dáta a kontakty.
Prečo mapa vznikla?
Jedným z cieľov bolo vliať nádej do spoločnosti a ukázať, že sú tu ľudia venujúci sa problémom, ktoré obyčajný človek nevie uchopiť, pretože sú príliš komplexné. Napríklad ako zmeniť to, aby deti kriticky mysleli a boli viac podnikavé, ako riešiť problém ľudí bez domova či rómsku problematiku. Ďalším dôvodom vzniku mapy bolo poukázať na to, že okrem technologických inovácií máme aj sociálne inovácie, ktorých nositeľmi sú primárne ľudia z občianskeho sektora.
Komu je mapa určená?
Mapa na jednej strane slúži sociálnym inovátorom samotným, aby sa vedeli vyhľadať, pomôcť si, podporiť sa, vymeniť si skúsenosti, vytvárať spolupráce. Zároveň je určená ľuďom z biznisu a verejnej správy, ktorí môžu, či už finančne, alebo nefinančne, pomôcť pri riešení spoločenských problémov na Slovensku, a preto je dôležité, aby poznali tých, ktorí riešenia na tieto problémy prinášajú.
Je vo verejnej správe snaha podporovať sociálne inovácie?
V minulosti nebolo dosť kvalitných projektov zameraných na zmenu spoločenských problémov, prípadne ľudia z verejnej správy nevedeli nájsť také, ktoré by vedeli peniaze kvalitne využiť. V súčasnosti je pri podpore sociálnych inovácií zo strany štátu významnou skutočnosť, že sociálne inovácie sú jednou z hlavných tém Európskej únie, ktorá v nich vidí nástroj, ako dosiahnuť trvalé riešenia spoločenských problémov jednotlivých krajín.
Je záujem podporovať sociálne inovácie aj zo strany firiem?
Firmy zaujíma, či projekt, ktorý podporujú, má nejaký výsledok. Ideálna sociálna inovácia je už od začiatku nastavená tak, že meria dosah svojich aktivít. Či už na cieľovú skupinu, s ktorou pracuje, alebo aj sekundárne na spoločnosť. Na základe týchto výsledkov vie potom organizácia donorovi ukázať, či riešenie vedie k cieľu.
Ak sa firma rozhodne napríklad podporiť vzdelávanie mladých ľudí zo znevýhodneného prostredia, čo z toho má?
Keď sa firma rozhodne podporiť tento typ projektu, ktorý rieši komplexný problém, benefit je nepriamy. Výsledok nevidieť zo dňa na deň. Firma však pôsobí v krajine, a ak sa tej krajine bude dariť, bude sa dariť ľuďom, bude sa dariť aj firme. Napríklad ak učíme deti a mladých zručnostiam 21. storočia, v podstate si takto firmy nepriamo vychovávajú novú generáciu ľudí. Teda potenciálnych zamestnancov, zákazníkov. Firmy môžu sociálne inovácie podporiť aj nefinančne. Napríklad tým, že poskytnú zamestnancov s takými zručnosťami, ktoré sociálnu inováciu posunú vpred. Zároveň to nie je jednostranná pomoc. Ľudia z biznisu si uvedomujú, že aj pre nich môže byť skúsenosť práce na takom projekte benefitom. Aj oni získavajú zručnosti naspäť, a to aj také, ktoré vedia potom využiť vo firme.
Viete povedať príklady sociálnych inovácií, ktoré na Slovensku dokázali zlepšiť nejakú oblasť?
Uviedla by som príklad ranej intervencie pri deťoch so zdravotným znevýhodnením. Túto inováciu na Slovensku podporila Nadácia Socia. Vďaka nej vznikli centrá včasnej intervencie, ktoré pracujú s rodinami detí, ktoré sa narodia so zdravotným znevýhodnením. Vidíme veľké zmeny v tom, ako sa deťom neskôr darí. Táto inovácia tiež ukazuje, že ak chceme integrovať deti s nejakým znevýhodnením do spoločnosti, musíme s nimi začať pracovať veľmi skoro.
Podporila aj Nadácia Pontis nejakú inováciu?
V Nadácii Pontis sme mali napríklad projekt na podporu nepočujúcich detí. Do rodiny, ktorej sa narodilo nepočujúce dieťa, prišiel koordinátor, mobilný pedagóg, ktorý vzdelával rodičov, ako s dieťaťom pracovať. Je niekoľko rokov po projekte a vidíme, že tieto deti sa vedia lepšie integrovať do bežnej základnej školy, nemuseli ísť napríklad do školy pre nepočujúce deti. Je predpoklad, že sa budú vedieť lepšie zaradiť do pracovného života. Útvar hodnoty za peniaze vypočítal, že ak štát investuje jedno euro do takéhoto typu intervencie, vráti sa mu to trojnásobne.
Pokračuje tento projekt?
Mobilný pedagóg sa po desiatich rokoch fungovania zastavil. Prišiel do fázy, keď ho bolo treba systémovo rozšíriť, do viacerých regiónov, vzdelávať pedagógov. V tejto fáze by mal do projektu vstúpiť štát, ktorý má dáta a vidí, že projekt funguje, má aj ekonomický zmysel.
Myslíte, že sa tak stane?
V súčasnosti vidíme obrovský posun v téme inovácií v rámci novej inovačnej jednotky, ktorá funguje pod Úradom vlády. Tá momentálne tvorí dôležitý strešný dokument Stratégiu vedy, výskumu a inovácií a ako prvá začlenila do dlhodobej inovačnej stratégie aj spoločenské inovácie. Verím, že aj toto pomôže pri identifikácii sociálnych inovácií, ktoré už existujú a pri ktorých štátu len stačí, aby ich finančne podporil. Vďaka tomu by sa mohli dostať peniaze k projektom, ktoré tu sú a fungujú.
Prečo podporovať sociálne inovácie?
Nachádzame sa v historickom momente ľudstva, nielen na Slovensku. Neistá, rýchlo sa meniaca situácia vo svete prináša nové výzvy na riešenie. Či už je to vo vzdelávaní, zvyšovaní dôvery v demokraciu a občianstvo, nový trh práce, alebo zmena klímy. Nástupom technológií a prístupom k informáciám sa nezvratne mení spoločnosť, v ktorej fungujeme, a systémy, ktoré sme vytvorili, zlyhávajú. Práve sociálne inovácie vedia priniesť efektívnejšie, spravodlivejšie a udržateľnejšie riešenia problémov a prispievajú ku skvalitňovaniu života v spoločnosti.
Martina Kolesárová
V Nadácii Pontis pracuje šesť rokov, z toho tri roky ako výkonná riaditeľka. Profesionálnu kariéru začala po ukončení Stredoeurópskej univerzity v Budapešti. Pôsobila aj v British Council a v Slovenskej organizácii pre obnoviteľné zdroje energie. Počas zahraničných pobytov v Izraeli a USA pracovala pre konzultačnú firmu v oblasti spoločenskej zodpovednosti firiem a celosvetovú Nadáciu Ashoka, ktorá podporuje najlepších spoločenských inovátorov.
Beata
Balogová
