Najprv separovanie elektro odpadu a odovzdávanie batérií, potom nádoby na odovzdanie oleja. Po nich samostatný výber kuchynského odpadu a zálohovanie obalov vo veľkom. Aj vďaka legislatívnym zmenám a regulám Európskej únie sa na Slovensku zvyšuje povedomie o triedení, monitoringu a ďalšom spracovaní odpadu.
Zálohovaním plastových, sklených fliaš a hliníkových plechoviek Slovensko okolité štáty prekvapilo. Za desať mesiacov reťazce zvládli inštaláciu zariadení, čo je v porovnaní so susedmi nadštandardne rýchlo. Vratnosť už teraz dosahuje vysoké ciele, z 500-tisíc obalov sa vrátilo viac ako 380-tisíc. Ľudí motivuje hlavne finančná odmena. Zálohovaním sa však spracovanie odpadu nekončí.
Martin Basila
- Je jednou z osobností, ktoré sú súčasťou Mapy sociálnych inovátorov.
Komu pomáha triedenie odpadu
Martin Basila, zakladateľ spoločnosti Sensoneo, otvára monitorovacími riešeniami možnosti odpadového manažmentu. Senzory rozdeľujúce typy obalov pri ich zálohovacích pásoch využíva aj mimo obchodných reťazcov. Použiteľné sú napríklad pri kontajneroch bytových domov.
„Starostom aj smetiarom prinášame digitalizáciou oči tam, kde ich je treba,“ vysvetľuje Basila.
Senzory inštalujú dovnútra odpadových nádob. Zaznamenávajú ich objem, vyzbierané dáta pomáhajú pri plánovaní ciest smetiarskych áut. Menej časté výjazdy smetiarskych áut šetria nielen palivo a financie, ale aj životné prostredie.
Pri nádobách na odpad je dôležitá aj bezpečnosť. „Malé mestá sa zvyknú vyhlasovať za zelené, tvorba odpadu im klesala. Pritom svoj odpad obyvatelia vyvážali do okresného mesta, keď ráno deti vodili do školy,“ vysvetľuje Basila a dodáva: „Človek v tomto musí prekonať svoju malosť a uvedomiť si, že odpad je o zodpovednosti, nie o predbiehaní sa, kto hodí menej.“
Keď je odpad dobrý biznis
Keď sa k riadenému výberu odpadu pridajú senzory a váhy na váženie tovaru, je to ďalší krok k lacnejšiemu a dostupnejšiemu vývozu odpadu pre domácnosti. Podobné stratégie používa Sensoneo aj vo firmách. „Digitalizáciou sme priniesli poriadok. Firmy vedia, kde im vzniká odpad, čím môžu požiadať dodávateľa o zmenu. Šetrí sa prostredie, aj financie,“ hovorí Basila.
Okrem šetrenia sa na odpade ale aj vo veľkom zarába. Významnou položkou pre odpadový biznis je kuchynský olej. Používa sa ako prímes do bionafty, je ďalej spracovateľný. Basila tvrdí, že komerčnosť a konkurencieschopnosť pri odkupovaní odpadu je žiadúca.
„Chcem žiť v krajine, v ktorej sa o môj komunálny odpad budú biť,“ hovorí Basila.
Priestor na rozvoj vidí v textilnom odpade. Textil je využiteľný v náplniach do sedadiel, lenže jeho spracovanie býva nákladné. Separačné linky sú nákladné, preto v separovaní textilu Slovensko zaostáva.
Slovensko je však inšpiráciou pri odpadových riešeniach. Senzory mali úspech napríklad aj v Saudskej Arábii či na Malte.
O odpade najlepšie učia škôlkari
Podľa Basilu ľuďom niekedy chýbajú základné vedomosti. Najmä rodičia by si mali dať pozor na nedbalé zaobchádzanie s odpadom, pretože ich deti ich pozorujú. Sú to práve najmladší členovia domácnosti, ktorí bývajú najobozretnejší.
„Deti sú najlepšie pri vzdelávaní o triedení. To, čo povie pani učiteľka, je pre nich sväté. Keď teda uvidia mamu vhadzovať plastovú fľašu do čierneho kontajnera, upozornia ju,“ hovorí Basila a pridáva, že deti vedia byť natoľko neústupčivé, že ich metódy na rodičov zaberú.
Aj v školách sa stále viac dbá na vzdelávanie o odpadoch. Školy sa predbiehajú v zberoch papiera, učiteľky robia pre deti motivačné súťaže. Vytvára sa dobrý návyk do budúceho života.
Basila totiž nevidí odpad ako konečný produkt, skôr ako začiatok druhej šance.
Beata
Balogová
