Ľudia akoby mali pocit, že biela alebo sivá sú chudobné a oni majú na to, aby si zaplatili omietku farebnú, sýtu a takú, akú nikto nemá. Chcú sa často odlíšiť, upozorňuje v rozhovore architekt Marek Pavlech z ateliéru pavlech architekti. Na dedinách, ale aj v mestách tak vznikli "kikirikí" domy, rodinné aj bytové, ktoré sú naozaj nepekné.
Pri obnove fasád bytových, ale aj rodinných domov siahajú ľudia aj v súčasnosti občas po krikľavých farbách. Čím to je?
Keď siahneme hlbšie do minulosti, ľudová architektúra bola skromná, vychádzala z regionálnych zvyklostí a materiálov, bola jednoduchá. Na druhej strane obsahovala farebné akcenty. Každý región mal svoju farbu, napríklad modré šambrány (lišty, pozn. red.) okolo okien. Vzory aj farby sa opakovali.
Neskôr s nástupom moderny a napríklad funkcionalizmu sa tiež na hlavné plochy používali zväčša omietky od tzv. špinavej bielej až po sivú a farba, často výrazná, sa dopĺňala tiež vo forme akcentov – rámy okien, zábradlie a podobne.
V minulosti, najmä za bývalého režimu, boli veľmi využívané brizolitové omietky. Dnes sú reakcie na tieto omietky, aj čo sa týka farebnosti, často negatívne. Možno aj pre spájanie s vtedajším režimom.
Po roku 1989 prišla vzorkovnica rôznych farieb a zrazu boli nesmierne možnosti. A to platilo nielen pri fasádach. Je v tom zrejme aj psychológia, keď ľudia akoby mali pocit, že biela alebo sivá sú chudobné a oni majú na to, aby si zaplatili omietku farebnú, sýtu a takú, akú nikto nemá. Chcú sa často odlíšiť. Na dedinách, ale aj v mestách vznikli "kikirikí" domy, rodinné aj bytové, ktoré sú naozaj nepekné.
Veľká skupina ľudí sa bojí tlmených vecí. Boja sa, že to bude nudné, fádne a potom neraz prestrelia. Často naozaj platí, že menej je viac.
Ako použiť farbu esteticky?
Farbe sa netreba brániť. Všetkého však s mierou. Ako som už spomenul, hlavná fasáda môže byť v neutrálnej farbe s farebnými akcentmi napríklad na balkónoch či okenných rámoch. Akcenty na malých plochách sú v poriadku.
