Štúdium pôrodnej asistencie berú mnohí ako plán B. Ak ich prijmú na medicínu, vyberú si skôr tú. Aj to je podľa ADRIANY REPKOVEJ dôvod, prečo nie je veľký záujem o túto zdravotnícku oblasť.
Repková je vedúcou Katedry pôrodnej asistencie na Slovenskej zdravotníckej univerzite. Upozorňuje, že počty pôrodných asistentiek v praxi za uplynulé roky výrazne klesli a najväčšiu skupinu dnes tvoria tie v preddôchodkovom veku.
Ak v pôrodniciach dochádza k nevhodnej praxi zo strany pôrodných asistentiek, je to podľa nej patová situácia. „Pretože čo spravíte? Dáte takej osobe výpoveď a zavriete oddelenie?“ pýta sa.
V rozhovore sa dočítate
- Čo v praxi znamená, keď budú chýbať pôrodné asistentky na oddeleniach.
- Či pôrodné asistentky naozaj odchádzajú do zahraničia a už sa nevracajú.
- Ako sa mení množstvo povinností vzhľadom na ich klesajúce počty.
- Prečo je na Slovensku snaha pôrody programovať.
- Čo sa musí zmeniť, aby sa stav zlepšil.
- Aká veda sa robí na katedre pôrodnej asistencie.
Dlhé roky sa hovorí o tom, že v slovenskom zdravotníctve chýba mnoho sestier, ale takisto pôrodných asistentiek. Koľko ich momentálne študuje u vás na katedre?
Plán máme dlhodobo nastavený tak, že môžeme prijať 30 študentiek v rámci jedného ročníka. Bohužiaľ, teraz to vychádza tak, že ich je v každom ročníku 20, akurát prvom ročníku je ich 21. Minulé roky boli tieto počty ešte nižšie.
Akých ľudí táto práca láka?
Ide takmer vždy o ženy. Za 30 rokov praxe v tomto odbore máme zatiaľ jediného študenta. Na Slovensku sú celkovo len dve registrované pôrodné asistentky – muži.
Už aspoň dekádu sa mi však potvrdzuje, že študentky, ktoré k nám idú študovať, vedia, čo chcú a o čom práca pôrodnej asistentky je. Trúfam si povedať, že keď nastupujú na štúdium, tak je až 95 percent z nich angažovaných a majú svoju víziu o tom, k čomu by chceli dospieť a čo by chceli zmeniť.
S takými vnútorne motivovanými ľuďmi sa veľmi dobre pracuje, lebo sú plní nápadov a entuziazmu. Akurát ma potom mrzí, že realita zdravotnej praxe nie celkom korešponduje s tým, čo ich učíme a k čomu má náš študijný program smerovať.
Môže to byť faktor, ktorý mladých ľudí odrádza od štúdia pôrodnej asistencie? Respektíve čo ďalšie v tom môže hrať rolu?
Možno ide aj o to, že verejnosť málo rozlišuje medzi sestrou a pôrodnou asistentkou a má dojem, že sestra má širšie pole pôsobnosti. Napríklad z toho pohľadu, že sestra v nemocnici môže pracovať na viacerých oddeleniach, zatiaľ čo pôrodná asistentka je spájaná len s gynekologicko-pôrodníckym oddelením. Vo všeobecnosti platí názor, že nelekárske zdravotnícke povolania sú slabo platené.
Rolu hrá aj to, že štúdium pôrodnej asistencie mnohí berú ako plán B. Prihlásia sa na medicínu či farmáciu a keď ich prijmú, tak idú skôr tam. Dosť študentiek nám odchádzalo aj preto, že študijný program bol veľmi náročný a rozvrh nie je úplne voľný. Nariadením vlády majú predpísaný vysoký počet hodín a veľa praxe, ktorú nemožno vynechať, takže je menej času na brigády a iné aktivity.
Reagovali sme na to, redukovali sme počet kontaktných hodín a v súčasnosti majú prváci jeden deň v týždni voľný. No v ďalších ročníkoch to už možné nebude.
Vieme odhadnúť, aká časť z nich študuje za hranicami? Hovorí sa najmä o odchode do Česka.
Na Slovensku sú štyri vysoké školy, ktoré pripravujú pôrodné asistentky, v Česku je ich jedenásť. Nedá sa však povedať, že by odchádzali, ide skôr o to, že tam idú na Erasmus a výmenné pobyty, respektíve študovať magisterský stupeň. Potom sa vracajú.
Naozaj sa vracajú?
