Príjemný víkend! Len dva týždne po tom, ako Nobelovu cenu za literatúru získala francúzska spisovateľka Annie Ernaux, prichádza do našich kín film Udalosť, ktorý vznikol podľa jej knihy. Prinášame vám aj rozhovor s režisérkou Audrey Diwan, ktorá Udalosť sfilmovala.
O tom, či a ako nás ovplyvňujú tri generácie predkov, hovorí nová kniha Korene, ktorej hlavnou postavou je Zemplín. Na Oravu sa zas vyberieme prostredníctvom reportáže k stému výročiu slovenskej premiéry kultového hororu Nosferatu a do života na Gemeri nahliadneme s humorom vďaka novej slovenskej komédii Čierne na bielom koni.
Lekár ju oklamal. Vravel, že jej dáva liek na vyvolanie potratu, bol na posilnenie plodu
Z filmu Udalosť, ktorý vznikol podľa knihy Annie Ernaux. (zdroj: FILM EUROPE)„Raz by som chcela mať dieťa, ale nie namiesto života. Keby som ho mala teraz, mohla by som mu to vyčítať,“ hovorí svojmu lekárovi mladá Anne vo filme. Márne ho však prosí, aby jej s interrupciou pomohol. Odmieta.
Nebolo takého doktora, ktorý by sa na niečo také dal v roku 1963. Po prvé preto, že by mohol prísť o licenciu, keby mu na to došli. A po druhé mnohí lekári vtedy nesúhlasili s tým, aby o svojom tehotenstve mohli ženy samy rozhodovať.
Jeden z tých, ktorých Anne vo svojom zúfalstve vyhľadala, ju dokonca oklamal. Povedal, že jej predpíše injekcie na vyvolanie spontánneho potratu, v skutočnosti jej však dal prípravok, ktorý pôsobil v prospech toho, aby sa plod v tele udržal.
Nový zákon, ktorý interrupcie vo Francúzsku zlegálnil, začal platiť v januári 1975. To bol zároveň presne ten rok, keď na literárnu scénu vstúpila čerstvá držiteľka Nobelovej ceny Annie Ernaux – ktorá sa pre umelé prerušenie tehotenstva rozhodla tiež.
Keby ho – ako študentka na vysokej škole – nepodstúpila, spisovateľkou by sa možno nikdy nestala. Aké peklo pri tom zažila, o tom rozpráva film Udalosť, ktorý vznikol podľa jej rovnomennej knihy a ktorý práve smeruje do našich kín. Nakrútila ho režisérka Audrey Diwan.
Režisérka, ktorá podstúpila interrupciu: Keď ste z dediny, intelektuáli vám nepomôžu
Francúzska režisérka Audrey Diwan nakrútila film Udalosť podľa románu Annie Ernaux. (zdroj: UNIFRANCE)Keď vlani prichádzala na svetovú premiéru na festival v Benátkach, kde nakoniec jej film získal hlavnú cenu, ešte nebola rozhodnutá, či sa novinárom k umelému prerušeniu tehotenstva prizná. Nebude bezpečnejšie skryť sa za príbeh slávnej spisovateľky? uvažovala.
Nie, bola by to chyba. Išlo predsa o to narušiť to ohlušujúce ticho, ktoré interrupcie obklopovalo a vrhalo ženy do izolácie aj v akademickom prostredí, ktoré sa považovalo za pokrokové. V čom spočívala krutosť ich situácie, hovorí Audrey Diwan v rozhovore pre SME.
„Annie Ernaux mi pomohla. Aj ja som kedysi podstúpila potrat. Chcela som to nejako filmovo spracovať, lenže dlho som váhala, nevedela som, ako mám na to ísť. Jedna kamarátka mi poradila, aby som si vzala za predlohu jej knihu. Mala som prečítané takmer všetky jej romány, len tento nie. Mala som pocit, že príbeh, ktorý Annie Ernaux napísala veľmi osobne až dôverne, mi nemôže nijako pomôcť. No keď som sa doňho začítala, uvedomila som si, ako veľmi som sa mýlila. Myslela som si, že o potratoch viem dosť, a zrazu sa predo mnou rozprestrelo množstvo informácií, o ktorých som netušila. Veľa som vďaka Annie pochopila aj precítila. Najmä o nelegálnych potratoch,“ vysvetľuje Diwan.
Ovplyvňujú nás tri generácie predkov. V knihe Korene spoznáte málo známu históriu
Ilustrácia z knihy Korene. (zdroj: Ivana Šáteková)To, čo vnímame ako správne, je vraj ovplyvnené aj tým, ako žili tri generácie pred nami. Poznať ich životné príbehy je teda dôležité aj pre spoznanie seba samého.
Kniha Korene autorky Emílie Sičákovej Beblavej v sebe toto všetko spája. V ôsmich poviedkach z prostredia Horného a Dolného Zemplína sa strieda niekoľko generácií, jazykov, vierovyznaní, vojnových konfliktov, politických zmien aj výchovných štýlov.
"Polámem mu nohy hneď po narodení, aby kríval! Aby nemal iné sny, ako byť pastierom. Budú mu síce nadávať do žobrákov, pozerať na neho zvrchu, bude robiť robotu, ktorú nikto iný nechce, ale takto mu dám aspoň nejakú istotu a koreň..." plánuje matka ešte nenarodeného Ivana v poviedke Ivan a Peter.
Chudoba, do ktorej sa bratia narodili, ovplyvňuje ich životy ešte desaťročia potom, ako sa z nej vďaka šťastiu a veľkej húževnatosti dokázali vymaniť. Nedostatok láskavosti, časté bitky aj množstvo menších či väčších krívd, robí aj zo zdravého človeka mrzáka.
Ako dlho a náročne si jednotliví členovia rodín vydobýjali právo na vlastné rozhodnutia, ukazuje kniha na viacerých miestach.
Pred sto rokmi bol Dracula na Orave: Jeho kočišom bol Slovák
Strašidelný gróf máta ľudí už sto rokov. Tretina filmu Nosferatu sa natáčala na Slovensku. (zdroj: Nosferatu, Public Domain Movies))„Nosferatu - upír! Elitné predstavenie!“ čítala verejnosť pred rovnými sto rokmi v Slovenských ľudových novinách. V bratislavskom kine Urania, jednom z najstarších kín v meste, ktoré dnes už nestojí, sa totiž od 13. do 16. októbra 1922 premietala horúca novinka.
Hororovú klasiku už takmer štyri desaťročia premietali po celom svete a nikto netušil, kde vlastne režisér Murnau nakrútil legendárny tajuplný hrad a transylvánsku prírodu. Sám Murnau o tom nehovoril, vnímal to zrejme len ako kulisy vo svojom autorskom zámere a nečakane zomrel mladý pri autonehode.
Až po druhej svetovej vojne sa v roku 1959 kameraman filmu Fritz Arno Wagner vyjadril, že film nakrúcali „kdesi v Československu". Medzi odborníkmi to spôsobilo rozruch a vo vtedajšej Československej filmotéke podrobili film expertíze. Filmovému historikovi Ivanovi Rumanovskému sa podarilo stotožniť sídlo upíra ako Oravský hrad.
Hoci tu slávny nemý film natáčali už pred sto rokmi, väčšina miest sa vôbec nezmenila, rovnaké je aj kovové kovanie dvier, ktorými lomcuje hlavný hrdina, aby vnikol do hrobky so sarkofágom - príbytkom najstrašidelnejšieho upíra v histórii kinematografie, bledej príšery s vypúlenými očami, ostrými zubmi a nechtami dlhými ako pazúry.
Slovenská gangsterská komédia? O úžerníkoch a užitočných idiotoch na trase Rimavská Sobota – Lučenec
Milan Ondrík ako Bandy vo filme Čierne na bielom koni. (zdroj: Continental film)Lučáno je z Rimavskej Soboty. Starnúci úžerník, ktorý má rád starú čínsku poéziu, no pri svojej práci na ňu nemá veľa času. Lučáno to už cíti tak, že je na takúto robotu starý a má výčitky, že zdiera chudákov.
Jeho parťák Bandy si myslí, že nikoho nezdierajú, že robia vlastne charitu. Je prostoreký, energický a okrem toho zaľúbený. Lenže zaľúbil sa nesprávne. Do „najväčšej kočky z Lučenca“, ktorá patrí tamojšiemu kráľovi podsvetia. Nuž ale zamilovaný človek je niečo „medzi bláznom a ročným dieťaťom“.
„Mohol by som povedať, že toto je môj skutočný príbeh. Ale nie je to pravda. Lebo ja som nikdy neexistoval. Nič to však nemení na tom, že ma môžete mať radi.“
Týmito slovami o sebe hovorí jedna z postáv v úvode filmu Čierne na bielom koni. Slovenskej gangsterskej komédie. Nakrútil ju režisér Rastislav Boroš. A urobil to s chuťou.
Kultúrne tipy
Na Slovensku sa začne filmová prehliadka Be2Can, ktorá predstaví to najlepšie zo svetových festivalov. (zdroj: Film Europe)Filmová jazda festivalovým svetom aj ukážka prepojenia architektúry s politikou. Pozrite si kultúrne tipy na nasledujúci týždeň.
Víkendový recept
Makovo-jablková tortička bez múky a takmer bez cukru. (zdroj: Tortyodmamy.sk / Kamila)V štrúdli, v piškóte alebo v náplni. Jablká a mak k sebe v koláčoch jednoducho patria.
Víkendový kvíz
Spravodajský kvíz denníka SME. (zdroj: SME)Ako pozorne ste sledovali udalosti posledného týždňa? Otestujte sa v našom kvíze.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
