Bratislava 18. júla (TASR) - Svoj prvý rok pôsobenia v Európskom parlamente (EP) hodnotia slovenskí europoslanci, ktorí zasadli do poslaneckých lavíc v Štrasburgu 20. júla 2004, pozitívne.
"Staré členské krajiny prijali nové štáty ako rovnocenných partnerov. Prejavuje sa to pri rokovaniach vo výboroch, ale i v pléne europarlamentu, keď podporia aj naše rozumné riešenia," povedal dnes pre TASR europoslanec Vladimír Maňka (Smer). Vstup Slovenska do Európskej únie (EÚ) podľa neho priniesol SR iba pozitíva, keďže hlavnou úlohou únie je posilňovať najslabšie regióny, medzi ktoré patrí aj Slovensko. Pripomenul, že v uplynulých dňoch schválil europarlament pravidlá čerpania štrukturálnych a kohéznych fondov, ktoré by Slovensku od roku 2007 mali priniesť ročne viac ako 50 miliárd korún.
Za čiastočne diskriminujúce pre slovenských europoslancov považuje Maňka nedostatok slovenských tlmočníkov v EP. Hoci poslanci sú jazykovo dostatočne vybavení, pri niekoľkohodinových rokovaniach o legislatívnych návrhoch, kde sa často "hrá o slovíčka", je práca v cudzom jazyku mimoriadne namáhavá.
Irena Belohorská (ĽS-HZDS) je s podmienkami práce v EP veľmi spokojná. Podľa vlastných slov sa zabehla v systéme, ale je realistka a vie, že za rok nemožno očakávať nejaké veľké výsledky. "Dôležité je, že delegácia pracuje spolu, je tam záujem zo všetkých strán, aby sme pretlačili čo možno najviac pre Slovensko," zdôraznila Belohorská. Lepšie by však podľa nej mohla fungovať spolupráca s domácou politickou scénou. "Potrebujeme často domáce stanovisko, ktoré nám niekedy chýba, alebo dlho trvá, kým ho získame," doplnila.
Miroslav Mikolášik (KDH) je presvedčený, že Slovensko sa v priestore EÚ počas prvého roka nestratilo. Najpozitívnejšie vníma ekonomický prínos pre SR cez čerpanie eurofondov podporujúce napríklad rozvoj infraštruktúry, diaľničnej siete, rozvoja železníc či cestovného ruchu. Podľa Mikolášika je v súčasnosti badať ústup od éry ideálov zakladateľov spoločnej Európy, keď sa prejavujú národné egoizmy jednotlivých štátov únie. Mrzí ho, že sa tak udialo aj pri prijímaní finančnej perspektívy na roky 2007 až 2013, na ktorej sa štáty nakoniec nedohodli. "Hoci Európsky parlament ju schválil. Nefunguje však rada ani komisia EÚ," konštatoval.
Europoslanec za KDH pripomenul, že slovenskí zákonodarcovia v EP majú najlepšiu dochádzku do výborov i pléna EP, hoci počet ich pracovných dní je vyšší ako poslancov Národnej rady SR. Vo všeobecnosti trávia europoslanci v zahraničí minimálne štyri dni do týždňa. Mikolášik si napríklad otvoril kancelárie pre občanov aj na Slovensku, v Bratislave aj Žilinskom regióne, odkiaľ pochádza, kde trávi dni, keď europarlament nerokuje.
Europoslanec Árpád Duka-Zólyomi (SMK) považuje prácu v EP za veľmi zaujímavú, kde je množstvo otvorených diskusií. "Človek musí rozmýšľať inak, v rozmere Európy. To znamená, že aby to bolo dobré pre Európu a potom to bude dobré aj pre Slovensko, aj pre ostatné štáty," doplnil.
Aj keď hlasovania a postupy v EP fungujú predovšetkým po straníckych linkách cez jednotlivé frakcie, slovenskí europoslanci sa stretávajú minimálne raz za mesiac a koordinujú svoje kroky pri obhajovaní slovenských záujmov.
