Vražda na Zámockej ulici v Bratislave, ktorá si vyžiadala životy Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha z LGBTI+ menšiny, priniesla do slovenskej spoločnosti aj potrebu citlivejšie a korektnejšie o tejto menšine hovoriť. Jazyk sa za uplynulé desaťročia menil a viaceré pojmy, ktoré boli kedysi normou, sa dnes už považujú za zastarané.
Niektoré sa tiež používajú nesprávne, nevhodne či zraňujúco.
„Citlivý a korektný jazyk je dôležité používať preto, že aj LGBTI+ ľudia sú ľudské bytosti, ktoré si zaslúžia pomenovanie, s ktorým sú stotožnené a ktoré im vyhovuje," vysvetľuje Andrej Kuruc, ktorý pôsobí ako psychológ v Iniciatíve Inakosť a dlhodobo sa venuje problematike ľudských práv LGBTI+ ľudí.
Dodáva, že doba sa mení. "Kedysi bolo aj vedecké poznanie iné a výrazy, ktoré sa kedysi normálne používali, sa v súčasnosti už považujú za hanlivé. Naša spoločnosť stojí na demokratických hodnotách, ktoré by mali ctiť rešpekt k druhým ľuďom. A citlivé pomenovania sú o rešpekte k LGBTI+ ľuďom,“ vraví.
Pripravili sme preto v desiatich bodoch stručný prehľad najviac používaných slov, pojmov a ideí spolu s odporúčaniami, ako ich používať fakticky presne a rešpektujúco voči LGBTI+ menšine.
1. Nehádžme všetkých do jedného vreca
Nie všetci ľudia z dúhovej menšiny sú gejovia, preto je dôležité držať sa faktov, keď o nich hovoríme. Ani hetero osoba by nebola rada, ak by sa o nej začalo hovoriť ako o niekom, kým nie je.
Napríklad zavraždené obete z baru Tepláreň sa identifikovali ako bisexuálny (Matúš Horváth) a nebinárny človek (Juraj Vankulič). V médiách či na sociálnych sieťach sa pri tom o nich často nesprávne hovorí ako o „dvoch gejoch“ alebo „dvoch mužoch“.
