Po vražde Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha prišla BEÁTA KLENOVÁ , mama lesbickej dcéry, ktorá žije s manželom pri Prešove, na pochod do Bratislavy.
"Bola som tam so synom, celý sprievod a potom takmer do konca prejavov sme sa držali za ruky. Potrebovali sme byť spolu. Bolo to pre mňa ako psychoterapia – že je nás tam veľa. Ale v porovnaní so Slovenskom nás tam bolo málo," hovorí. Jej dcéra Kristína žije v Španielsku.
"Chápem, že to niekto môže niesť ťažko. Ale nič nie je dôležitejšie ako môj vzťah s dieťaťom. Môžem sa ho opýtať, či to naozaj už tak bude, môžem sa aj hnevať, ale keď dieťa vidí, že sa s tým snažím pracovať a že ho ľúbim, ocení to. Otvoriť svoje srdce a dieťa prijať, to je moja rada – nie je to až také ťažké. A vykašlať sa na všetkých ostatných okolo," dodá k tomu, ako prijať LGBTI+ dieťa.
Na žiadosť syna pani Klenová o jeho súkromí nehovorí.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako prežívala Beáta Klenová deň, keď pred Teplárňou vraždil extrémista
- Kto z jej rodiny bol tiež na pochode v Bratislave a čo to pre ňu znamenalo
- Ako zareagovala, keď jej dcéra povedala, že má priateľku
- Prečo jej dcéra Kristína žije v Španielsku
- Prečo je jej rodina rozdelená a dvaja jej bratia sa s ňou nestretávajú
- Aké slová neprijatia Kristíny ju doteraz bolia
- Čo napísala po vraždách svojmu ultrakonzervatívnemu bratovi, poslancovi parlamentu
- Či rozumie strachu a hanbe niektorých rodičov za svoje LGBTI+ deti
- Čo najviac chýba LGBTI+ ľuďom na Slovensku
Ako ste prežívali deň, keď extrémista zabil v Bratislave dvoch mladých LGBTI+ ľudí?
Bol to pre mňa šok. V prvom momente nebolo jasné, kto a prečo zomrel. Keď spomenuli Zámockú ulicu, začala som mať zlé tušenie, vedela som, že tam je Tepláreň.
Keď bolo zrejmé, čo sa stalo, prišiel strach a bolesť, bolo to strašné. Vrátili sme sa späť do časov, keď sa začínali Pride pochody, do doby, že nie je nádej na zlepšenie. A to som mala pocit, že sa to tu trochu zlepšuje. Je mi z toho zle.
Žijete v malej dedinke pri Prešove, ale prišli ste na pochod, ktorý bol po vraždách v Bratislave. Prečo?
Bola som tam so synom, celý sprievod a potom takmer do konca prejavov sme sa držali za ruky. Potrebovali sme byť spolu. Bolo to pre mňa ako psychoterapia – že je nás tam veľa. Ale v porovnaní so Slovenskom nás tam bolo málo.
Nečítam teraz všetko, ale prečítala som si, čo povedal otec vraha spred Teplárne. Keď niekto vychová také dieťa, mal by asi ísť do väzenia, mal by byť potrestaný. Vychovať dieťa, ktoré má v devätnástich rokoch v sebe toľko nenávisti, je tragédia. Obávam sa ale, že takých ľudí je tu veľa.

Z akej ste rodiny?
Som z veriacej rodiny, zo siedmich detí. Môj otec bol gréckokatolícky kňaz vysvätený za socializmu v tajnej cirkvi. V našej rodine som bola vždy tak trochu rebel, nie celkom mi sedelo, čo cirkev hovorí a ako reálne žije.
Pre moju vlastnú rodinu sme sa s manželom rozhodli, že viera a cirkev nie je naša cesta. Vieru mám, ale odmietam to komunikovať s cirkvou, vychádza odtiaľ veľa zla.
Mám dvoch ultrakonzervatívnych bratov, jeden z nich je poslanec parlamentu za Kresťanskú úniu (pozn. red. Radovan Marcinčin). A potom dvoch bratov a jednu žijúcu sestru, ktorí sú veriaci ako ja. Žijú si svoju vieru, ale nie sú nenávistní voči môjmu dieťaťu a mojej rodine.
Kedy a ako vám vaša dcéra povedala, že je lesba?
Na ten moment si pamätám úplne jasne. Kristínka študovala v Bratislave a prišla domov.