BRATISLAVA. Ak vyhrá, v ďalších štyroch rokoch by sa Matúš Vallo chcel zamerať na zvyšovanie kvality života Bratislavčanov. „Pre niekoho je to kvalitný chodník, pre iného, ako často má chodiť električka. My chceme ísť viac do všetkých týchto oblastí, aby z toho bolo jedno kvalitné miesto pre život,“ tvrdí.
V rozhovore pre SME hovorí aj o tom, či je Bratislava stále tolerantné mesto, v čom môže inšpirovať iné mestá, či sa v centre mesta premenia niekedy cesty na pešie zóny alebo čo sa nepodarilo v parkovacej politike.
Denník SME ponúkol rozhovor aj Rudolfovi Kusému, ktorý je podľa prieskumov v komunálnych voľbách najväčším súperom súčasného primátora, no ten ponuku odmietol.
Minulý týždeň došlo k vražde dvoch mladých ľudí. Zamysleli ste v posledných dňoch nad tým, čo môže mesto urobiť viac pre LGBTI+ komunitu?
Ak sa nezmení atmosféra v spoločnosti, tak tento problém bude rásť, nech urobíme čokoľvek. Situácia LGBTI+ ľudí sa zhoršuje už od roku 2015, keď bolo referendum o rodine a pre nás je neakceptovateľné, aby sa tu akákoľvek menšina necítila bezpečne.
Bratislava bola vždy tolerantné a otvorené mesto už iba pre to, kde sa nachádza. Dnes sa niektorí ľudia usilujú jej minulosť úplne prevrátiť.
Budeme sa rozprávať o tom, že urobíme mestské komunitné centrum pre LGBTI+. Budeme naďalej apelovať na ľudí, ktorí ovládajú atmosféru v politike, aby upustili od nenávistných prejavov. Slová sa menia na agresívne činy.
Ideme sa baviť aj s mestskou políciou o praktických veciach, ako možno chápať niektoré jemnejšie odtiene agresie a kam sa tá agresia vie uberať. A dôležitá je prevencia na školách. Aby učiteľky vedeli pochopiť skôr, že sa im žiak radikalizuje. K tomu sú tiež programy.

Povedali ste, že Bratislava tolerantné mesto bola. Trúfli by ste si povedať, že stále je tolerantné mesto?
Posledné štyri roky potvrdili, že sme takí. Možno politici nevyjadrili po tomto čine dostatočnú podporu LGBTI+ komunite, ale Bratislavčania ju preukázali. V piatok som cítil z tých 15-tisíc ľudí na námestí obrovskú silu.
Počas môjho primátorovania som zažil samé krízy. Počas covidu sme ukázali, že vieme byť disciplinovaní, vieme sa zomknúť a pomáhať. Rovnako pri vojne na Ukrajine – ukázali sme, že vieme byť pohostinní, vieme prijímať a pomáhať národu, na ktorý útočí agresor.
A piatková demonštrácia bola jasné odsúdenie toho, čo sa stalo a podpora komunite. Ja ako primátor urobím všetko preto, aby nám táto vlastnosť ostala.
Poďme k parkovacej politike, ktorá je veľkou témou volieb. Vy často argumentujete, že tam, kde sa zaviedla, klesol počet aut. To je fakt, lenže zatiaľ sa len presunuli za okraj týchto zón, kde sa situácia zhoršila. Čo sa stane, keď sa spoplatnia aj tieto zóny?
Možno sa nám začnú zapĺňať záchytné parkoviská. Urobili sme záchytné parkovisko na konečnej zastávke električky v Rači, menšie záchytné parkoviská sú v Petržalke. A záchytné parkoviská sme mali aj predtým, ale boli prázdne.
Sme snáď posledné hlavné mesto v Európe, ktoré toto zažíva. Scenár je všade vždy rovnaký. Urobíte zónu, autá vytlačíte na okraj a tam chcú potom ľudia reguláciu tiež, lebo majú problém s parkovaním.
Parkovacia politika nebude v celej Bratislave, ale len tam, kde je problém s rezidenčným parkovaním. Konečným cieľom je, aby ľudia prichádzajúci do mesta zastali na začiatku mesta a presadli na mestskú hromadnú dopravu.
Dnes z Rače prídete v špičke do mesta skôr električkou ako autom, máme to odmerané, hovoria to dáta. A v špičke chodí električka každé dve minúty.

A nestane sa to, že ľudia jednoducho začnú akceptovať, že za parkovanie sa platí a budú naďalej parkovať pred domami?
Niektorí to urobia, niektorí nie, ale my peniaze vrátime späť do ulice, kde sme ich vybrali. Potom bude oveľa viac peňazí možno aj na parkovacie domy.