BRATISLAVA. Hnutie Sme rodina je zásadne proti partnerským zväzkom, z ktorých môžu vzniknúť homosexuálne manželstvá, preto nepodporilo návrh zákona z dielne strany Sloboda a Solidarita, ktorý navrhoval vytvorenie inštitútu partnerského spolužitia.
Povedal to v sobotu minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak v relácii Sobotné dialógy v RTVS – Rádio Slovensko.
Podľa Krajniaka existuje väčšinová vôla v slovenskom parlamente, aj vo vláde, aby sa zjednodušil život komukoľvek, kto žije v spoločnej domácnosti alebo v partnerskom zväzku bez ohľadu na to, či sú to osoby rovnakého alebo rôzneho pohlavia. Zákon, o ktorom sa hlasovalo v parlamente, by však podľa neho bol len akýsi „technický“ zákon, upravujúci tieto vzťahy.

„V dôvodovej správe sa hovorí, že ide o partnerské zväzky, ktoré môžu byť manželstvá, registrované partnerstvá alebo iné zväzky. My sme zásadne proti partnerským zväzkom, z ktorých môžu byť manželstvá, a to preto, že judikatúra európskych súdov už jasne ukázala, že pokiaľ štát takéto partnerské zväzky povolí, európske súdy taký štát donútia, aby zlegalizoval aj manželstvá a adopcie detí homosexuálnymi pármi. Proti tomu sme, a preto nebudeme za to hlasovať,“ zdôvodnil Krajniak.
Slovensko podľa Tomáša nie je pripravené
Opozičný poslanec Erik Tomáš (Hlas) na to reagoval, že Krajniak neférovo a nekorektne podsúva verejnosti takéto vyjadrenia, pretože tento návrh zákona nebol o registrovaných partnerstvách, ani o manželstvách ľudí rovnakého pohlavia a ani o adopcii detí homosexuálmi.
Návrh mal len zlepšiť legislatívu v oblasti majetkových práv týkajúcu sa osôb žijúcich v spoločnej domácnosti, pričom mohlo ísť o osoby rôzneho aj rovnakého pohlavia.
Zároveň povedal, že manželstvá ani adopciu detí pármi rovnakého pohlavia takisto nepodporuje a slovenská spoločnosť na to nie je podľa neho pripravená. Víta však iniciatívu ministra spravodlivosti Viliama Karasa (nezávislý), ktorý chce zvolať okrúhly stôl a priniesť riešenia na uľahčenie života ľuďom z LGBTI komunity.
Krajniak chce vec riešiť ako celok
Krajniak považuje za dehonestujúce uznesenie, ktoré schválil Európsky parlament k LGBTIQ+ a za europoslancov, ktorí zaň hlasovali, sa hanbí. „Rezolúcia obsahuje klamstvá. Žiadny štát na svete sa nemá ospravedlňovať za to, keď je obeťou teroristického útoku. Štát je obeťou takéhoto útoku, nie príčinou a vinníkom,“ povedal minister.

Zároveň zdôraznil, že vinu za útok nesie len „jeden vyšinutý jedinec“, ktorého cieľom neboli len ľudia z LGBTI komunity. Ako povedal, primárnym terčom útoku bol konzervatívny premiér Eduard Heger (OĽaNO), hlboko veriaci otec štyroch detí. Ďalšími boli opozičný Robert Fico (Smer) a liberál Branislav Gröhling (SaS). „Nevytrhávajme z kontextu jednu vec a riešme to ako celok,“ povedal Krajniak.
Rezervy v technike
Pravidlá komunikácie na internete treba upraviť, ľudia v online priestore by mali diskutovať pod svojím menom, zhodli sa obaja diskutujúci.
"Také isté pravidlá, aké platia pre komunikáciu v reálnom svete, by mali platiť aj v digitálnom. Každý, kto diskutuje, by mal diskutovať pod svojím menom, vtedy by ste videli, koľko hrdinov spred klávesníc by zmizlo," skonštatoval Tomáš.
Komunikácia na internete je podľa neho príliš benevolentná. Krajniak s takýmto preventívnym opatrením do budúcna súhlasí. "Považujem za absolútne nevyhnutné, aby na fórach diskutovali ľudia, ktorí sa podpíšu," povedal.

Krajniak si vie predstaviť, že by v istých situáciách bolo možné odpočúvať telefón bez príkazu sudcu či prokurátora, ako tento týždeň navrhol špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.
"Potrebujem ale vidieť konkrétnu úpravu zákona," poznamenal.
Tomáš s takouto zmenou nesúhlasí. "Je to iniciatíva Lipšica. On vždy príde s nejakou vecou, keď sa niečo stane, aby zneužil situáciu," uviedol.
V súvislosti s bezpečnostnou situáciou na Slovensku Krajniak vidí rezervy aj v technike. "Asi existujú na svete systémy, ktoré by mohli bezpečnostným zložkám rýchlejšie zmapovať takéto prejavy," uviedol na margo teroristického útoku na Zámockej ulici v Bratislave.