LIPOVÉ. ČÍČOV. Keď sa povie "kolonisti," pamäť zvyčajne vyloví dejepisné učivo z čias osídľovania Ameriky.
Nie však v obci Lipové v Komárňanskom okrese na juhu Nitrianskeho kraja. Jej založenie pred sto rokmi bolo súčasťou veľkolepého plánu prvorepublikového premiéra Milana Hodžu na "rozriedenie" dominantnej maďarskej väčšiny.
Aj kroniky potvrdzujú, že tu všetko vyrástlo plánovane, rýchlo a naraz po roku 1921 s prvými kolonistami, ktorí doma nemali nič, a tu im štát ponúkol nový život.
Najsmelšie scenáre hovorili o umiestnení až 800-tisíc Slovákov z Hornej Nitry, Oravy, východu, Moravy ale aj navrátilcoch z Ameriky s cieľom obsadiť novými dedinami okolie silno maďarského Komárna.
V Lipovom, na rozdiel od iných dedín, nie sú kľukaté siete uličiek lemované husto zastavenými rodinnými domami vyrastenými naprieč generáciami.
Len dve siahodlhé pozdĺžne cesty, rozdelené úzkym a rovnako dlhým zavlažovacím kanálom. Popri nich v šíku dvojdomy oddelené 15 až 25 árovými záhradami.
Lipové (zdroj: LIPOVÉ)Medzi prvými vyše 400 slovenskými zakladateľmi kolónie Lipové, vtedy s názvom "Hodžovo," bol aj pradedo súčasnej starostky Dáše Kovácsovej.
Rodina prišla učiť Maďarov po slovensky aj vďaka novej a modernej miestnej škole. Teraz, 50. rokov po jej zániku, musí starostka deťom hľadať miesta po okolí, aj v maďarských školách.
Výsledkom medzivojnového experimentu napokon bolo presídlenie asi 20-tisíc Slovákov. Ich podiel na juhu sa tým zvýšil iba čiastočne.
Dnes sa obce ako Lipové, ale aj Šrobarová, či Mudroňovo snažia s maďarskými obcami s typickými dvojjazyčnými tabuľami spolupracovať.
Opar maďarskej "palínky"
Číčov, neďaleko Dunaja, je najvzdialenejšia dedina od sídla nitrianskej župy. Leží len 13 kilometrov od Lipového. V najkrajnejšom dome sa vznáša sladkastý alkoholový opar práve "vypaľovaného" kvasu z hrušiek.
