BRATISLAVA. Národný bezpečnostný úrad by mal mať opäť možnosť blokovať škodlivý obsah, ktorý má alebo môže mať za následok poškodenie alebo ohrozenie bezpečnostných, zahraničnopolitických alebo hospodárskych záujmov Slovenskej republiky a je formou hybridnej hrozby.
O blokovaní má úrad rozhodovať na základe odôvodneného návrhu určených subjektov a predchádzajúceho súhlasu súdu.
Vyplýva to z novely zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorú v stredu schválila vláda.
Úrad by mohol zablokovať napríklad obsah, ktorý môže spôsobiť oslabenie demokratických inštitútov ústavného zriadenia, cielenú politickú destabilizáciu, radikalizáciu politickej diskusie vo verejnom priestore či zásadné sťaženie fungovania orgánov verejnej moci a prijímania ich rozhodnutí.
Sú späť a opäť šíria proruskú propagandu, no štát už nereaguje (analýza) Čítajte O blokovaní má úrad rozhodnúť len na základe doručeného odôvodneného návrhu subjektu s pôsobnosťou v oblasti bezpečnosti a obrany štátu. Potrebovať bude súhlas Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý má rozhodnúť o žiadosti NBÚ do 15 dní odo dňa jej podania.
Proti rozhodnutiu súdu o vydaní súhlasu s blokovaním nemá byť prípustný opravný prostriedok.
Rozhodnutie o blokovaní sa má vydávať s maximálnou platnosťou deviatich mesiacov.
"Úrad vykonáva blokovanie v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie cieľa a spôsobom primeraným vo vzťahu k následkom na majetku, právach a právom chránených záujmoch iných osôb," navrhuje tiež návrh zákona.
Rozhodnutie o blokovaní a informáciu o zrušení blokovania má úrad zverejňovať na svojom webovom sídle. O vydaných rozhodnutiach o blokovaní má tiež každoročne NBÚ predkladať správu národnej rade.
"Podobný mechanizmus je už v súčasnosti v príslušnom zákone vo vzťahu k zásahom do ochrany osobných údajov a telekomunikačného tajomstva," poznamenal predkladateľ.
Navrhovaná účinnosť zákona je 1. apríl 2023.
Ako vysvetlil štátny tajomník ministerstva obrany Marian Majer, hybridná hrozba je čokoľvek, čo nevojenským spôsobom ohrozuje bezpečnosť štátu.
"Najviac sa to spája s hoaxami, dezinformáciami, ale nemusí to byť len otázka informačnej bezpečnosti," načrtol. Ako skonštatoval, blokovanie je len jedným z riešení hybridných hrozieb. Potrebou súhlasu súdu s blokovaním sa má podľa neho zvýšiť legitimita rozhodnutia.
Nevylúčil, že budú zablokované stránky, ktoré už boli blokované predtým. Internetový obsah je podľa neho pravidelne monitorovaný vojenskou aj civilnou spravodajskou službou.
Minister zahraničných vecí Rastislav Káčer hovorí, že nestačí, čo sa proti dezinformáciám robí. Nejde však podľa neho len o našu vlastnú záležitosť.
"Snažíme sa robiť opatrenia na domácej úrovni, ale zároveň vytvárať tlak na európsku reguláciu, pretože so sociálnymi sieťami, so zodpovednosťou, transparentnosťou to nedokážeme prelomiť len na domácej úrovni," doplnil.
Ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) pripomenula, že téme dezinformácií a boju proti škodlivému obsahu na internete sa výrazne venuje novelizovaný mediálny zákon.
V prípade aktuálnej úpravy zákona o kybernetickej bezpečnosti dodala, že tak ako s blokovaním dezinformačných a konšpiračných webov súhlasila pri prvom takomto nariadení, súhlasí s týmto krokom i teraz. Verí, že opatrenie nebude zneužité voči bežným médiám. "Rozhodovanie o zablokovaní má byť transparentnejšie a nastavené tak, aby nedošlo k zneužitiu," poznamenala.
Z rokovania vlády:
- Od marca budúceho roka sa majú zmeniť dovozné kontroly produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby.
- Za prvý polrok tohto roka spôsobili povodne škody za 58-tisíc eur. Zasiahnuté boli štyri kraje, a to Nitriansky, Trenčiansky, Prešovský a Žilinský.
- Novým tajomníkom ministerstva školstva bude Michal Fedák, funkcie by sa mal ujať 7. novembra 2022.
- Policajný zbor môže denne posilniť do sto profesionálnych vojakov. Pomáhať budú zabezpečovať verejný poriadok v blízkosti vnútorných hraníc Slovenskej republiky v súvislosti s výrazným nárastom nelegálnej sekundárnej migrácie.
- Vláda schválila vymenovanie desiatich členov Rady vlády SR pre vedu, techniku a inovácie. Členmi sa stanú Andrea Žitná, Martin Kahanec, František Simančík, Ján Košturiak, Martin Jančo, Dáša Čížková, Jiří Nantl, Juraj Girman, Marian Brestič a Andrea Madarasová Gecková s účinnosťou od 3. novembra.
