BRATISLAVA. Vo veľkom zlyhali, aj keď mnohých denne vidieť v televíznych správach, majú silnú podporu svojich straníckych šéfov a od strán mali aj peniaze na kampane.
Parlamentní poslanci utrpeli v októbrových samosprávnych voľbách masívnu porážku. Až 80 zo 150 zákonodarcov sa chcelo stať aj županmi, starostami či poslancami v regiónoch. Uspieť sa podarilo len 19 z nich.
Voliči odmietli až 77 percent poslancov, ktorí chceli popri prijímaní zákonov zodpovedať napríklad aj za stav ciest, škôl a škôlok, sociálne služby či miestne polikliniky a nemocnice.
Čo hovorí volebný výsledok OĽaNO, Smeru a Hlasu o ich šanci v parlamentných voľbách Čítajte Nové funkcie nezískali ani známejšie tváre parlamentu - šéf klubu OĽaNO a blízky spolupracovník šéfa strany Igora Matoviča Michal Šipoš, líderka kandidátky OĽaNO Mária Šofranko, Romana Tabák zo Sme rodina, Juraj Šeliga zo Za ľudí, či bývalá ministerka kultúry za Smer Ľubica Laššáková z Hlasu a Dušan Jarjabek zo Smeru.
Mnohí pritom kandidovali naraz do niekoľkých funkcií. Šipoša nechceli voliči za poslanca prešovskej župy ani Starej Ľubovne. Tabák sa nestala starostkou Starého Mesta v Bratislave, ani mestskou, ani miestnou poslankyňou.
Jarjabek nepresvedčil voličov v Bratislave ani v bratislavskej župe, že môže byť mestským a župným poslancom.
"Vždy sa zdá, že títo ľudia majú výtlak a podporu. Tu sa pekne ukazuje rozdiel medzi skutočnými záujmami voličov a od voličov odtrhnutých straníckych centrál," analyzuje politický geograf Tibor Madleňák.
Najviac neúspešných má OĽaNO
Najviac porazených v parlamente zastupuje OĽaNO. Do volieb vstupovalo s piatimi starostami a primátormi, zostal mu jediný.
