BRATISLAVA. Najčastejšími obeťami extrémistických útokov vo fyzickom svete boli v období rokov 2020 a 2021 príslušníci rómskeho etnika, zatiaľ čo najčastejšími cieľmi extrémistických útokov vo virtuálnom priestore boli príslušníci židovského etnika.
Uvádza sa to v Monitorovacej správe o stave extrémizmu v Slovenskej republike za obdobie rokov 2020 a 2021 a aktualizácii úloh Koncepcie boja proti radikalizácii a extrémizmu do roku 2024, ktorú dnes schválila vláda.
Dominantný pravicový extrémizmus
Materiál konštatuje, že pravicový extrémizmus je najdominantnejšou formou extrémizmu na území SR, pričom predstavuje v priemere až 97,4 percent všetkých prípadov začatého trestného stíhania pre trestné činy extrémizmu.
Kým v roku 2019 bolo Národnou kriminálnou agentúrou začatých 109 trestných stíhaní pre trestné činy extrémizmu, v roku 2020 sa ich počet podľa správy zvýšil na 140.
„Napriek tomu, že počet trestných vecí a začatých trestných stíhaní v roku 2021 poklesol, pomer obvinených osôb k počtu trestných stíhaní sa značne zvýšil," uvádza sa v dokumente.
Kým v roku 2021 zaznamenali pokles počtu prípadov na 96, počet obvinených osôb stúpol z 57 v roku 2019 na 87 v roku 2020 a v roku 2021 bolo obvinenie vznesené voči 72 osobám. Až polovica trestných činov extrémizmu bola pritom v roku 2021 spáchaná prostredníctvom e-mailu či internetu.
Konšpirácie sa šíria viac
Materiál tiež uvádza, že v roku 2020 došlo v súvislosti s globálnou pandémiou koronavírusu k enormnému nárastu šírenia konšpiračných a dezinformačných naratívov prostredníctvom internetu, sociálnych sietí a telekomunikačných kanálov o príčinách vypuknutia pandémie, o spôsoboch šírenia vírusu, ako aj o možnostiach jeho využitia ako biologickej zbrane.
„Frekvencia, s akou sa tieto konšpiračné teórie neustále objavujú na extrémistických scénach, naznačuje, že môžu hrať dôležitú ideologickú úlohu a fungovať ako katalyzátor v procese radikalizácie," dodal dokument.
Z rokovania vlády
- Vláda nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽaNO). Rozhodla o tom na rokovaní.
- Koncom roka 2024 by mohlo v Ozbrojených silách pôsobiť 20 703 vojakov a 4 500 zamestnancov. Vyplýva to z návrhu početných stavov z dielne ministerstva obrany, ktorý v stredu schválila vláda.
- Nevyčerpané výdavky z predchádzajúcich rozpočtových rokov ministerstva životného prostredia v sume 321 800 eur sa presunú na financovanie vládou prijatých energetických opatrení. Taktiež aj na plnenie úloh Slovenskej agentúry životného prostredia pri implementácii operačného programu Kvalita životného prostredia.
- Odbornú skúšku patentového zástupcu bude možné realizovať dištančnou on-line formou. Vyplýva to z návrhu novely zákona o patentových zástupcoch z dielne Úradu priemyselného vlastníctva, ktorý v stredu schválila vláda.
- Schodok verejnej správy Slovenskej republiky vykázaný v jednotnej metodike (ESA 2010) pre členské krajiny EÚ dosiahol v minulom roku úroveň 5,5 % hrubého domáceho produktu. Vyplýva to zo súhrnnej výročnej správy za rok 2021 z dielne ministerstva financií.
- Od októbra budúceho roka by sa mal zo systému pomoci v hmotnej núdzi vypustiť osobitný príspevok. Ide o dávku, ktorú úrady práce v súčasnosti vyplácajú osobe v hmotnej núdzi počas trvania pracovného pomeru najviac 18 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
- Novým generálnym tajomníkom služobného úradu ministerstva vnútra bude od 10. novembra Peter Kolenčík. Rozhodla o tom vláda na svojom stredajšom rokovaní.
- Dávky na zabezpečenie základných životných podmienok pre ľudí v hmotnej núdzi by sa mali zvýšiť približne o 14 %, keď napríklad dávka pre jednotlivca bude 74 eur mesačne.
- Vendelín Leitner končí ako štátny tajomník ministerstva vnútra. Rozhodla o tom vláda na svojom rokovaní. Vo funkcii ho nahradí Ľubomír Šablica.
- Slovensko odstúpi od predpokladanej spolupráce s Marokom a participácii na príspevku krajín V4 a Nemecka na projekt pomoci Maroku pri riadení migrácie. Vláda v stredu rozhodla o zrušení uznesenia, ktorým vo februári 2020 schválil kabinet alokáciu zo strany Slovenska.
- Organizácie pracujúce s dobrovoľníkmi by mohli dostávať dotácie z rozpočtu ministerstva vnútra. Podmienkou bude získanie akreditácie, ktorá má slúžiť aj ako značka kvality.
- Na referendum, ktoré sa uskutoční v januári, sa vyčlení vyše 10,4 milióna eur. Z toho má ísť viac ako 8,7 milióna pre ministerstvo vnútra a vyše 1,6 milióna pre štatistický úrad.
- Novela zákona o mimoriadnych štátnych zárukách má pomôcť Ukrajine pri problémoch s likviditou.
- Integrovaný záchranný systém sa má dočkať zmien. Posilniť sa má pôsobnosť ministerstva vnútra na strategickej úrovni riadenia a koordinácie jednotlivých zložiek.
- Projekt výstavby novej automobilky Volvo na výrobu elektromobilov na východe Slovenska je významnou investíciou. Vyplýva to z návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii na investičný projekt "Aion", ktorý v stredu schválila vláda. Osvedčenie potvrdzuje, že významná investícia je vo verejnom záujme.
- Spoločnosť Arcondis Solutions, patriaca pod švajčiarsky Arcondis Holding AG, plánuje v Košiciach vytvorenie centra podnikových služieb, ktoré by malo do roka 2026 zamestnať 60 ľudí. Na tento účel firma od štátu dostane investičný stimul v maximálnej výške 584.648 eur vo forme úľavy na dani z príjmov.
- Sankcie za postihovanie oznamovateľov korupcie by sa od januára budúceho roku mali zvýšiť. Vyplýva to z návrhu novely zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorú dnes odobrila vláda.
- Iba dobrovoľnícke organizácie, ktoré získajú potrebnú akreditáciu, budú môcť od januára 2025 požiadať o podporu na rozvoj dobrovoľníctva v zmysle zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva vnútra.
- Sankcie za porušenie zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti by sa mohli zvýšiť. Vyplýva to z návrhu novelizovanej legislatívy, ktorú na stredajšom rokovaní odobrila vláda.
