BRATISLAVA. Polícia pripravuje opatrenia na podporu boja proti extrémizmu. Počet preventistov sa má navýšiť z 50 na vyše 200 policajtov. Pedagógov majú školiť, ako zachytiť znaky u radikalizujúcich sa žiakov.
V stredu o tom informoval policajný prezident Štefan Hamran.
Šikana je dlhodobý problém
"Snažíme sa preniknúť do školského prostredia prostredníctvom našich preventistov, ktorí budú špeciálne školení odborníkmi na extrémizmus a terorizmus," načrtol Hamran. Obracať sa majú aj na vedenie škôl, aby vedeli zaznamenať aj radikalizovaného učiteľa.
Prehodnotiť sa má aj obsah preventívno-výchovných aktivít vo vzťahu k študentom. Ako skonštatoval Hamran, mládež sa masívne radikalizuje na sociálnych sieťach, a to vrátane zahraničných fór, keďže je jazykovo vybavená.
Priznal, že aj v bezpečnostných zboroch sa nachádzajú radikalizovaní príslušníci.

"Máme ich aj v rámci Policajného zboru, bohužiaľ. Snažíme sa ich identifikovať, niekoľkých už máme. Policajti, ktorí sa radikalizujú v prostredí polície, myslím, že vo veľmi krátkom čase skončia," povedal.
Šikana na školách je podľa neho dlhodobý problém. V súvislosti so správaním žiakov podotkol, že zrejme prichádza aj k zanedbaniu výchovy v niektorých rodinách. Opatrenia sú podľa neho aj na vedení školy, polícia je pripravená priložiť ruku k dielu.
Hraničné kontroly
Hraničné kontroly na vnútorných hraniciach sú neopodstatnené. Je to v rozpore s kódexom schengenských hraníc. Migrácia a zvýšený pohyb na vonkajších hraniciach nie sú v zmysle kódexu považované za bezpečnostné riziko, povedal policajný prezident Hamran.
"Som rád, že Slovenská republika sa vybrala cestou, že bude dodržiavať dohodnuté medzinárodné pravidlá hry. Pretože v kódexe je pomerne jasne a zrozumiteľne napísané, kedy je možné zaviesť hraničné kontroly na vnútorných hraniciach, kedy sú opodstatnené," povedal Hamran. Také prípady podľa neho neboli naplnené.
Hamran sa zúčastnil na rokovaní s policajnými prezidentmi Česka, Maďarska a Rakúska. Stanovili si tam tri priority, ktoré sa prenesú na politickú úroveň.

Ide o výrazne posilnenie vonkajšej hranice schengenského priestoru na maďarsko-srbských hraniciach. Posilniť sa majú aj spoločné hliadky slovenskej polície, ktoré zaviedla v Maďarsku.
"Všetky záchyty ľudí, ktoré tam máme spoločne s maďarskými kolegami, sme schopní eskortovať späť na územie Srbskej republiky," poznamenal šéf policajtov.
"V súčasnosti nie je možné silami a prostriedkami slovenskej polície hermeticky uzavrieť slovensko-maďarskú štátnu hranicu. Je to nemožná misia," povedal. Kontroly by podľa Hamrana aj tak nič neriešili, lebo nelegálnymi migrantmi sú vo väčšine Sýrčania.
Pre nich platí uznesenie Európskeho parlamentu o sýrskom konflikte, ktorý hovorí, že sýrski migranti sa nevracajú. "Nie je ich možné administratívne vyhostiť, tým pádom ich nie je možné obmedziť na osobnej slobode," podotkol.
Polícia podľa neho neeviduje trestné činy, ktoré by spáchali nelegálni migranti zo Sýrie. Zvyšuje svoje hliadky najmä na západe Slovenska, kde sa objavujú.
Nelegálna migrácia po balkánskej trase je podľa neho komplexný problém, ktorý sa týka celej Európskej únie. Nepovažuje za správne porovnávať migračnú vlnu v roku 2015, keď Nemecko bralo všetkých migrantov.
"Dnes ich Nemecko masívne vracia Rakúšanom aj Českej republike, pretože je zrejme trh nasýtený," poznamenal Hamran. Zároveň dodal, že české kontroly na hraniciach sú "deravé ako rešeto".