Musíme nájsť spôsob, ako ísť ďalej, ako sa vyrovnať so strachom, hovorí majiteľ Teplárne ROMAN SAMOTNÝ. Spoločne s ďalšími ľuďmi necelý mesiac po teroristickom útoku na Zámockej ulici nepoľavujú, práve naopak: robia podujatia, chystajú ďalšie projekty, aby ukázali, že sa nedajú zlomiť situáciou.
V rozhovore ďalej prezradil, ako útok ovplyvnil LGBTI+ komunitu, ako prebiehalo stretnutie s premiérom Hegerom, ako sa môže aktivizovať bežný človek a v čom treba apelovať na štát a samosprávy.
V rozhovore sa dočítate:
- čo motivuje Romana pokračovať v aktivizme,
- ako prebiehalo rokovanie s politikmi,
- čo hovorí súčasná situácia mesiac po teroristickom útoku o Slovensku,
- aký mal útok dosah na ľudí z LGBTI+ komunity,
- ako sa z podniku Tepláreň stala Slovenská Tepláreň.
O pár dní to bude mesiac od teroristického útoku. Ako sa vám zmenil život?
Najviac cítim únavu, vyčerpanie. Je toho veľa a je to veľmi intenzívne. Už aj cítim, že by som potreboval od toho odísť, aby som si doprial trošku ticha: riešiť si nejaký vnútorný svet a možno sa zahojil z toho všetkého. Neustále sa však niečo deje, čo tému znovu oživuje.
Už som myslel, že pôjde o pozitívnejší odkaz z celej situácie. Potom prišiel Oroschov obežník a zrazu to bola ďalšia rana, s ktorou sa treba vyrovnať.
Musíme konať, aby sa nič z toho neza mietlo pod koberec, aby sa niečo reálne zmenilo.

Ako by vyzeral váš život v týchto mesiacoch, keby sa útok nestal?
Zrejme by som organizoval párty, robil eventy v Teplárni. Chystali by sme v pokoji Filmový festival inakosti, ktorý bude, no nestíham sa mu veľmi venovať. Stretával by som sa s priateľmi, rozprával sa o živote. Podnikol by som nejaký výlet a bol by to bežný život.
Pred dvoma rokmi ste v našom spoločnom rozhovore pre projekt Neskrývaná láska povedali, že v parlamentne mnohí radi hovoria, že odmietaním práv LGBTI+ ľudí chránia deti, no práve deti z LGBTI+ komunity pre nenávistnú rétoriku vyrastajú v strachu a obavách. Zmenilo sa niečo v rétorike politikov a političiek?