BRATISLAVA. Sociálny pracovník Tomáš Ščuka sa ako Róm stretával s diskrimináciou celý svoj život, najčastejšie v reštauráciách a baroch, ale aj u lekára či na úradoch.
„Teraz, keď som starší, je toho už menej, ale stále vidno náznaky. Napríklad v reštaurácii ma nechajú čakať dlhšie, alebo ma obslúžia neskôr ako toho, kto prišiel za mnou. To je taká latentná diskriminácia,“ hovorí.
Diskriminácia Rómov zrejme postupne mení svoju podobu a niekde sa stáva viac skrytou, no stále nezmizla. Ščuka to prirovnáva ku kotlebovcom v parlamente, ktorí sa pred rokmi vzdali otvoreného rasizmu, no stále vysielajú svojim voličom rasistické signály, keď hovoria napríklad o neprispôsobivých spoluobčanoch.
Pred týždňom publikoval Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity výsledky najkomplexnejšieho výskumu o živote Rómov za posledné roky.
Podľa neho klesá priama skúsenosť Rómov s diskrimináciou. Dvadsaťjeden percent Rómov uviedlo, že za posledný rok zažili nejakú formu diskriminácie pre farbu svojej pleti alebo etnicitu. V podobnom prieskume z roku 2016 to bolo 30 percent Rómov.
