Martonyi tvrdí, že slovenský návrh berie vážne
Budapešť 5. februára (TASR) - Pred niekoľkými týždňami sa zdalo, že
Maďarsko a Slovensko sa čoskoro dohodnú, ale slovenská strana
predložila taký nový návrh textu dohody, o ktorom mohla vedieť, že
pre Maďarsko bude čiastočne neprijateľný, domnieva sa maďarský
minister zahraničných vecí János Martonyi v súvislosti
s pripravovanou maďarsko-slovenskou dohodou k zákonu o Maďaroch
v susedných krajinách.
"Maďarská strana však berie aj tento slovenský návrh textu
spoločného vyhlásenia vážne a už zaslala do Bratislavy svoju odpoveď,
ktorá obsahuje zmeny prijateľné pre našu krajinu," povedal v pondelok
podľa tlačovej agentúry MTI šéf maďarskej diplomacie.
Martonyi zdôraznil, že pred podpisom maďarsko-slovenského
vyhlásenia budú o jeho texte informovať všetky parlamentné strany
v Maďarsku.
Štátny tajomník slovenského ministerstva zahraničných vecí
Jaroslav Chlebo zaslal minulý týždeň vo štvrtok slovenský text
návrhu dohody, na ktorý Budapešť odpovedala v pondelok. O maďarskej
odpovedi dnes na svojom mimoriadnom zasadaní rokovala slovenská vláda
premiéra Mikuláša Dzurindu.
ESĽP: Belgicko porušilo práva slovenských Rómov, musí im zaplatiť
Brusel/Štrasburg 5. februára (TASR) - Európsky súd pre ľudské práva
(ESĽP) dnes v Štrasburgu rozhodol, že Belgicko porušilo pri
deportácii 74 slovenských Rómov v roku 1999 ich práva. Súd odsúdil
Belgicko na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eúr
žalobcom, ktorými boli manželia Ján a Mária Čonkovci, ako aj na
uhradenie súdnych trov vo výške 9000 eúr.
Dnešné rozhodnutie súdu nie je konečné, obe strany môžu do
troch mesiacov podať voči nemu námietku u Veľkej komory ESĽP.
Hoci súd niektoré body žaloby zamietol, celkovo Čonkovci spor
proti Belgicku ohľadom sporných okolností deportácie slovenských
Rómov na jeseň 1999 vyhrali.
Súd rozhodol, že pri deportácii Rómov Belgicko porušilo
paragraf 1 článku 5 Európskej konvencie na ochranu ľudských práv
(právo na slobodu a bezpečnosť) a paragraf 4 rovnakého článku (právo
na proces, ktorý by mal rozhodnúť o zákonnosti zadržania).
Belgicko tiež podľa súdu porušilo článok 4 štvrtého dodatkového
protokolu, podľa ktorého sú kolektívne deportácie zakázané.
Naopak súd rozhodol, že nedošlo k porušeniu paragrafu 2 článku
5 (právo byť informovaný o dôvodoch zadržania), ani článku 13 (právo
na riadne odvolanie) v spojitosti s článkom 3 (zákaz neľudského alebo
ponižujúceho zaobchádzania). Došlo však k porušeniu článku 13
v spojitosti s článkom 4 štvrtého dodatkového protokolu.
Čonkovci a ich deti požiadali v Belgicku o politický azyl
v novembri 1998 s odôvodnením, že na Slovensku čelili opakovaným
útokom zo strany skínov. Belgická komisia pre utečencov vyhlásila ich
žiadosti 18. júna 1999 za neprijateľné a Čonkovcom nariadila do
piatich dní opustiť krajinu. Rodina sa proti rozhodnutiu odvolala,
ale neúspešne.
V septembri 1999 polícia v belgickom meste Gent predvolala
desiatky rómskych rodín zo Slovenska, vrátane Čonkovcov, za účelom
doplnenia chýbajúcich informácií v ich žiadostiach o azyl.
Na policajnej stanici však Čonkovci dostali čerstvý príkaz na
opustenie belgického územia a boli zadržaní. Spoločne s ďalšími
rómskymi rodinami ich previezli do uzavretého centra neďaleko Bruselu
a 5. októbra boli lietadlom spolu s ostatnými rómskymi utečencami
prevezení na Slovensko.
Čonkovci sa potom spolu s belgickou mimovládnou organizáciou
Liga za ľudské práva obrátili kvôli okolnostiam deportácie na
štrasburský súd.
MTI: Na Slovensku sa pripravuje uznesenie proti krajanskému zákonu
Budapešť/Bratislava 5. februára (TASR) - Slovenská vláda na
svojom dnešnom zasadaní prijala návrh, podľa ktorého slovenský
parlament vyjadrí vo svojom uznesení námietky proti Zákonu o Maďaroch
v susedných krajinách s tým že, "Maďarsko svojou právnou normou
zasahuje do územnej a osobnej zvrchovanosti Slovenska", informuje
maďarská tlačová agentúra MTI.
Pripomína, že návrh uznesenia predložil do pléna Národnej rady
SR už predtým Zahraničný výbor parlamentu, ale diskusiu o ňom
v súvislosti s prebiehajúcimi maďarsko-slovenskými rokovaniami
o týždeň odložili.
Medzitým Bratislava v rámci dvojstranných konzultácií namiesto
takmer už dohodnutého textu spoločného vyhlásenia zaslala do
Budapešti vlastný návrh, ktorý možno označiť za úplne nový. Na
slovenský návrh odpovedalo Maďarsko v pondelok, pričom obsah odpovede
nezverejnila, rekapituluje MTI.
Slovenská vláda na svojom dnešnom rokovaní prerokovala maďarskú
odpoveď a dospela k rozhodnutiu, aby parlament "s nepodstatnými
zmenami" ešte dnes predebatoval a schválil uznesenie k maďarskému
krajanskému zákonu.
Traja členovia Strany maďarskej koalície (SMK), ktorí sú vo
vláde, s tým neboli ochotní súhlasiť a poslanci za SMK nebudú
hlasovať ani o uznesení, ktoré sa na program rokovania NR SR dostane
asi vo večerných hodinách, dodáva maďarská tlačová agentúra.
Podľa jej informácií sa NR SR v uznesení vysloví v tom zmysle,
že Maďarsko svojím krajanským zákonom, "zámerom o jeho exteritoriálnu
platnosť a podporovaním zásady jednostrannosti pri podpore
príslušníkov maďarských menšín žijúcich v susedných krajinách,
zasahuje do výlučnej územnej a osobnej právomoci Slovenskej republiky
a tým sa snaží o vytvorenie precedensu zasahovania do záležitostí
suverénneho štátu", cituje MTI.
Szent-Iványi označil Zákon o Maďaroch v susedných štátoch za podvodný
Budapešť 5. februára (TASR) - Za podvodný označil dnes Zákon
o Maďaroch v susedných štátoch predseda zahraničného výboru
maďarského parlamentu István Szent-Iványi z opozičného Zväzu
slobodných demokratov (SZDSZ), jedinej parlamentnej strany, ktorá
prijatie tejto legislatívnej normy nepodporila.
Podľa jeho slov sa po schválení krajanského zákona situácia
Maďarov spoza hraníc zhoršila, medzi Maďarskom a susednými krajinami
vzniklo napätie a výhrady voči prijatému zákonu vyjadrili aj
predstavitelia Európskej únie.
Opozičný poslanec sa dnes počas hodiny otázok a odpovedí spýtal
premiéra Viktora Orbána, či sa zakladá na pravde informácia, že
maďarská vláda sa v prípade Maďarov žijúcich na Slovensku mieni vzdať
ustanovení zákona o podpore krajanov na výchovu detí.
Na otázku, pre koho je dobrý krajanský zákon, Orbán odpovedal:
Pre Maďarov. Poukázal na fakt, že krajania, ktorí chcú obsah zákona
využiť, predložili už viac ako 70.000 žiadostí a poznamenal, že ak by
sa poslanec bol zaujímal o požiadavky, nebol by kritizoval, ale
vyjadril poľutovanie nad tým, že SZDSZ nepodporil schválenie zákona.
Pál Csáky pre MTI: Vláda SR by mala vynaložiť viac úsilia v záujme
dohody s MR
Budapešť/Bratislava 5. februára (TASR) - Vláda Slovenskej republiky
by mala vynaložiť viac úsilia v záujme dosiahnutia dohody s Maďarskom
o krajanskom zákone. Pre maďarskú agentúru MTI to po mimoriadnom
zasadaní vlády SR uviedol vicepremiér pre ľudské a menšinové práva
a regionálny rozvoj Pál Csáky.
Podľa jeho názoru slovenská politika prístupom k Zákonu
o Maďaroch v susedných štátoch ohrozuje predovšetkým slovenské záujmy.
Možno sa obávať, že otázka zostane otvorená do októbra, pretože
v Maďarsku budú na jar a na Slovensku na jeseň parlamentné voľby
a dohodu bude možné ťažko dosiahnuť počas predvolebných kampaní
a uprostred procesu tvorenia vládnych kabinetov, vyplýva zo slov Pála
Csákyho. Podľa jeho slov tento fakt skrýva pre Slovensko viacero
nebezpečenstiev, veď v roku 2002 sa očakávajú veľmi dôležité
rozhodnutia, týkajúce sa osudu SR. Takáto otvorená téma môže byť
výhodnou iba pre populistov a nacionalistov, ktorí ju radi využijú,
povedal Csáky a dodal, že by to nevytváralo pozitívny obraz
o Slovensku.
"Obávam sa, že na Ministerstve zahraničných vecí SR sedia tí
istí zlí poradcovia, ktorí boli v rokoch 1994-98 na strane Vladimíra
Mečiara. Dnes už snáď každý vidí, nakoľko títo poradcovia svojho času
nedokázali vnímať medzinárodné okolnosti, normy. Teraz poskytujú
ministrovi zahraničných vecí Eduardovi Kukanovi a premiérovi
Mikulášovi Dzurindovi tie isté zlé rady," povedal pre MTI Pál Csáky.
Podľa vicepremiérových slov traja členovia kabinetu za Stranu
maďarskej koalície (SMK) dnes nehlasovali spolu s väčšinou vlády SR
preto, že nedostali k dispozícii ani návrh spoločnej politickej
deklarácie, ani slovenský protinávrh, ani najnovšiu maďarskú reakciu
naň. "Máme pocit, že to bola odborná chyba, pretože vláda tak
rokovala výlučne o texte vyhlásenia, ktoré by mala schváliť Národná
rada SR," dodal Csáky.
Návrh textu Zahraničného výboru NR SR podľa neho už nie je
aktuálny, pretože sa medzičasom uskutočnili maďarsko-slovenské
konzultácie. "My sa obávame, že parlamentné uznesenie, ktoré podporí
väčšina členov vlády, zmenší možnosť dohody, obmedzí priestor
slovenskej diplomacie a celkove nie je vhodné," zdôvodnil postoj
predstaviteľov SMK vo vládnom kabinete jeho podpredseda. Členovia
vlády SR sa už - ako formuloval - zmierili s tým, že parlamentná
rozprava je nevyhnutná.
"Obávam sa, že diskusia v Národnej rade SR nemôže nič vyriešiť.
Návrh parlamentného uznesenia možno považovať iba za politickú
deklaráciu a aj keď nemá záväznú právnu silu, môže podstatne zúžiť
priestor slovenskej diplomacie, takže by som ho mohol nazvať hoci
vlastným gólom vládnej koalície," vyhlásil Pál Csáky.
MVSZ by podmienil podporu prijatia SR do EÚ zrušením Benešových
dekrétov
Budapešť 5. februára (TASR) - Maďarská republika by mala podporiť
prijatie Slovenska do Európskej únie, ale iba v prípade, že SR zruší
platnosť diskriminačných Benešových dekrétov.
V Budapešti to dnes vyhlásil predseda Svetového zväzu Maďarov
(MVSZ) Miklós Patrubány. Súčasne pripomenul, že nedávno sa v Komárne
uskutočnila konferencia o národnej stratégii, kde sa za účasti
viacerých odborníkov diskutovalo o nutnosti zrušenia spomínaných
dekrétov.
"Zdá sa, že v dôsledku tlaku sudetonemeckých emigračných kruhov
a za participácie viacerých poslancov Európskeho parlamentu sa otázka
Benešových dekrétov stala opäť otvorenou," formuloval najvyšší
predstaviteľ MVSZ, ktorý uviedol, že český premiér Miloš Zeman síce
zrušenie dekrétov odmieta, ale predseda Poslaneckej snemovne
Parlamentu ČR Václav Klaus pripúšťa, že tejto otázke sa Česko nevyhne.
Miklós Patrubány sa dnes vyslovil aj za opätovné prerokovanie
maďarsko-ukrajinskej základnej medzištátnej zmluvy, ktorá podľa jeho
slov v súčasnej forme porušuje maďarské záujmy. Maďarská vláda sa pri
uzavretí tohto dokumentu zriekla možnosti prípadnej revízie štátnych
hraníc mierovou cestou bez toho, aby za to čokoľvek dostala,
poznamenal
Liga: Rozsudok ESĽP nezaručuje slovenským Rómom právo na azyl
Brusel/Štrasburg 5. februára (TASR) - Európsky súd pre ľudské práva
(ESĽP) dnes v Štrasburgu rozhodol, že Belgicko porušilo pri
deportácii slovenských Rómov na jeseň 1999 ich práva. Žalobcom,
ktorými boli slovenskí manželia Ján a Mária Čonkovci, priznal súd
odškodné za morálnu ujmu vo výške 10.000 eúr.
Belgická Liga pre ľudské práva, ktorá Čonkovcov na súde
zastupovala, dnešný rozsudok privítala. Týka sa však podľa nej len
Čonkovcov a pre ostatných vyhostených Rómov nebude mať žiadne
dôsledky. Rovnako slovenským Rómom nezaručuje právo na azyl.
Belgicko bude musieť okrem odškodného uhradiť aj súdne trovy vo
výške 9000 eúr. Dnešné rozhodnutie súdu nie je konečné, obe strany
môžu do troch mesiacov podať voči nemu námietku u Veľkej komory ESĽP,
avšak len vo výnimočných prípadoch, napríklad nejasnej interpretácii
rozsudku.
Hoci súd niektoré body žaloby zamietol, celkovo Čonkovci spor
proti Belgicku ohľadom sporných okolností deportácie slovenských
Rómov na jeseň 1999 vyhrali. Polícia vtedy predvolala Čonkovcov
i ďalších slovenských Rómov z mesta Gent za účelom doplnenia
informácií, avšak zadržala ich, odviezla do utečeneckého strediska
neďaleko Bruselu a o niekoľko dní dopravila letecky na Slovensko.
Súd rozhodol, že pri deportácii Rómov Belgicko porušilo ich
právo na slobodu a bezpečnosť, ako aj zákaz kolektívnych deportácií.
Naopak právo byť informovaný o dôvodoch zadržania, právo na riadne
odvolanie a zákaz neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania
Belgicko neporušilo.
Belgická Liga pre ľudské práva, ktorá v spore zastupovala
Čonkovcov, dnešný rozsudok privítala. "Belgicko sa musí podrobiť
verdiktu a prispôsobiť zákony tak, aby ponúkli viac záruk žiadateľom
o azyl, viac právnej ochrany, čo sa týka ich zadržania pred
vyhostením a možnosti ich odvolania proti vyhosteniu. To si vyžiada
zmenu zákonov," komentoval verdikt zástupca Ligy Olivier De Schutter.
Rozsudok sa však podľa neho týka iba Čonkovcov a pre ostatných
Rómov deportovaných v roku 1999 nebude mať nijaký dôsledok. Žalobu
bolo totiž potrebné podať do šiestich mesiacov po deportácii. Pre
slovenských Rómov, ktorí sa nachádzajú v Belgicku, to znamená, že
administratíva bude zrejme opatrnejšia a že ich nevyhostí, kým
nepadne rozhodnutie Rady štátu (obdoba ústavného súdu), ak sa na ňu
vyhostení odvolajú, myslí si De Schutter.
"Rozsudok nezaručuje právo na azyl nikomu, ani slovenským
Rómom, hovorí len, že predložené žiadosti musia úrady posudzovať
v súlade s Európskym dohovorom," zdôraznil zástupca Ligy pre ľudské
práva.
Čonkovci a ich deti požiadali v Belgicku o politický azyl
v novembri 1998 s odôvodnením, že na Slovensku čelili opakovaným
útokom zo strany skínov. Belgická komisia pre utečencov vyhlásila ich
žiadosti 18. júna 1999 za neprijateľné a Čonkovcom nariadila do
piatich dní opustiť krajinu. Rodina sa proti rozhodnutiu odvolala,
ale neúspešne.
V septembri 1999 polícia v belgickom meste Gent predvolala
desiatky rómskych rodín zo Slovenska, vrátane Čonkovcov, za účelom
doplnenia chýbajúcich informácií v ich žiadostiach o azyl.
Na policajnej stanici však Čonkovci dostali čerstvý príkaz na
opustenie belgického územia a boli zadržaní. Spoločne s ďalšími
rómskymi rodinami ich previezli do uzavretého centra neďaleko Bruselu
a 5. októbra boli lietadlom spolu s ostatnými rómskymi utečencami
prevezení na Slovensko.
Čonkovci sa potom spolu s belgickou mimovládnou organizáciou
Liga za ľudské práva obrátili kvôli okolnostiam deportácie na
štrasburský súd.
Washington Times o ambíciách SR stať sa členom NATO
Washington 5. februára (TASR) - Prestížny americký denník Washington
Times dnes v obsiahlom článku píše o ambíciách Slovenska stať sa
členom Severoatlantickej aliancie (NATO).
Informuje, že Slovensko je opäť vážnym kandidátom na členstvo
a znovu ako pred rokmi sa Vladimír Mečiar stal terčom pozornosti.
Denník cituje poslankyňu Národnej rady (NR) SR Irenu Belehorskú,
ktorá počas nedávnej návštevy Washingtonu uviedla, že jej stranu
a predsedu HZDS V. Mečiara zahraničie nepochopilo.
Washington Times pripomína, že bývalý premiér a populistický
politik sa všeobecne považuje za muža, ktorý torpédoval šancu SR stať
sa členom NATO už v roku 1998 spolu s Českou republikou (ČR),
Maďarskom a Poľskom.
"Mám pocit," povedala denníku na adresu chystaného pražského
summitu NATO poslankyňa Belohorská, "že to bude rozhodujúci čas
nielen pre Slovensko, ale aj pre HZDS. Je to dobrá príležitosť
ukázať, že naša strana povyrástla a že záväzky, ktoré sme vyslovili
smerom k NATO a Európskej únii, nie sú iba vyhláseniami na papieri."
Kalendár však môže zamiešať karty, pretože Slovensko
v septembri čakajú parlamentné voľby. Denník Washington Times
poznamenáva, že SR sa zo všetkých síl usiluje presvedčiť NATO
o svojej dlhodobej stabilite, vojenskej schopnosti a o svojom
predsavzatí ctiť demokratické hodnoty Západu. Koaličná vláda premiéra
Mikuláša Dzurindu intenzívne lobovala za členstvo SR v NATO, vláda
však musí čeliť vnútorným rozporom a klesajúcej podpore, ktorá je
dôsledkom rozčarovania z hospodárskych výsledkov - informuje
čitateľov denník Washington Times.
Najväčší úžitok z toho má V. Mečiar, ktorý je opäť
najpopulárnejším politikom a jeho HZDS podporuje takmer tretina
voličov. Pravda, USA otvorene varovali občanov Slovenska pred
opätovným zvolením V. Mečiara, tvrdiac, že jeho návrat k moci by
mohol ohroziť šance SR pripojiť sa k NATO.
"Vytvorenie novej slovenskej vlády ovplyvní to, či Slovensko
dostane alebo nedostane od NATO pozvánku do tohto exluzívneho klubu,
napísal denník Washington Times a čitateľom pripomenul nedávne
interview, ktoré americký veľvyslanec na Slovensku Ronald Weiser
poskytol denníku Pravda.
I. Belohorská v interview pre americké médiá pripustila, že V.
Mečiar a jeho strana urobili v 90. rokoch omyly, ale zdôvodňovala, že
mnohé z týchto chýb idú na vrub toho, že vláda v novej republike po
"zamatovom rozvode" s ČR musela začínať všetko znovu. Uviedla, že od
júla minulého roka V. Mečiar jednoznačne podporuje vstup SR do NATO
a EÚ. Na jej prekvapenie tento obrat nijako strane neuškodil - cituje
Washington Times poslankyňu Belohorskú.
Podľa najnovších prieskumov verejnej mienky až 61 percent
Slovákov podporuje vstup krajiny do NATO. Pravda, politickí činitelia
sa otvorene obávajú toho, ako by mohol Mečiarov návrat ovplyvniť
pražský summit aliancie.
Washington Times na záver cituje predsedu NR SR Jozefa Migaša,
ktorý pred niekoľkými dňami vo Washingtone povedal, že Mečiar by mal
zostať pre dobro krajiny v ústraní aj v takom prípade, že jeho strana
po septembrových parlamentných voľbách bude najsilnejšou stranou
v parlamente.
Poľsko je zdržanlivé voči fámam o spochybnení výstavby jamalského
plynovodu
Varšava 5. februára (TASR) - Poľskí predstavitelia reagovali
zdržanlivo na protichodné informácie o údajnom spochybnení výstavby
druhej, spojovacej vetvy jamalského plynovodu, ktorý by mal
prechádzať Poľskom a ústiť na Slovensku.
Premiér Leszek Miller, ktorý v pondelok navštívil Ukrajinu,
nechcel komentovať správy, že vedenie ruského plynárenského koncernu
Gazprom uvažuje o odstúpení z projektu na výstavbu spojnice
jamalského plynovodu. Poľský premiér povedal, že sa k záležitosti
vyjadrí až keď sa zoznámi s podrobnosťami a veci budú jasnejšie. Téma
výstavby novej transportnej línie bola predmetom jeho rokovaní
s ukrajinským partnerom Anatolijom Kinachom v Kyjeve.
Šéf poľskej diplomacie v tejto súvislosti poznamenal, že
výstavba spojnice medzi plynovodnými systémami, ktorá by prechádzala
Poľskom a míňala územie Ukrajiny, nenaráža na odpor Kyjeva.
Wlodzimierz Cimoszewicz sa na druhej strane odmietol konkrétne
vyjadriť na adresu správ, že na zasadaní rady riaditeľov Gazpromu sa
rozhodlo o odstúpení z plánu vybudovať južnú plynovodnú spojnicu.
Vo Varšave sa o možnom odstúpení od projektu začalo hlavne
hovoriť tesne pred oficiálnou návštevou ruského prezidenta Vladimíra
Putina 17. januára 2002. Už vtedy sa objavili informácie, že ruská
strana má finančné problémy a vedenie Gazpromu z úsporných opatrení
uvažuje viac o využití existujúcich kapacít na transport zemného
plynu.
Poľský minister zahraničných vecí podčiarkol, že je ťažké
komentovať informácie, ktoré sú vzápätí po zverejnení dementované.
Belgická vláda uvažuje o odvolaní sa voči rozsudku ESĽP
Brusel/Štrasburg 5. februára (TASR) - Belgická vláda uvažuje
o odvolaní sa voči dnešnému rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva
(ESĽP) v Štrasburgu, podľa ktorého Belgicko porušilo práva
slovenských Rómov pri ich deportácii na jeseň 1999.
Vláda v komuniké "vzala na vedomie" dnešné rozhodnutie,
zdôraznila však, že súd neodsúdil Belgicko za rasizmus, etnickú
diskrimináciu alebo neľudské zaobchádzanie.
Súd tiež podľa vlády nespochybnil vyhostenie osôb za pomoci
špeciálneho lietadla, obmedzil sa len na kritiku "istých spôsobov
procedúry vyhostenia" slovenských občanov. Odvtedy už došlo k náprave
a súčasné praktiky vyhosťovania zodpovedajú odporúčaniam súdu,
ubezpečila belgická vláda.
"Natíska sa otázka o možnosti odvolania proti kľúčovým bodom
rozsudku, ktorý nenadobudne právoplatnosť skôr ako o tri mesiace,"
uviedla vláda v komuniké.
ESĽP dnes v Štrasburgu rozhodol, že Belgicko porušilo pri
deportácii slovenských Rómov na jeseň 1999 ich práva. Žalobcom,
ktorými boli slovenskí manželia Ján a Mária Čonkovci, priznal súd
odškodné za morálnu ujmu vo výške 10.000 eúr.
Belgicko bude musieť okrem odškodného uhradiť aj súdne trovy vo
výške 9000 eúr. Dnešné rozhodnutie súdu nie je konečné, obe strany sa
môžu do troch mesiacov odvolať k Veľkej komore ESĽP.
Hoci súd niektoré body žaloby zamietol, celkovo Čonkovci spor
proti Belgicku ohľadom sporných okolností deportácie slovenských
Rómov na jeseň 1999 vyhrali. Polícia vtedy predvolala Čonkovcov
i ďalších slovenských Rómov z mesta Gent za účelom doplnenia
informácií, avšak zadržala ich, odviezla do utečeneckého strediska
neďaleko Bruselu a o niekoľko dní dopravila letecky na Slovensko.
Súd rozhodol, že pri deportácii Rómov Belgicko porušilo ich
právo na slobodu a bezpečnosť, ako aj zákaz kolektívnych deportácií.
Naopak právo byť informovaný o dôvodoch zadržania, právo na riadne
odvolanie a zákaz neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania
Belgicko neporušilo.
Belgická Liga pre ľudské práva, ktorá v spore zastupovala
Čonkovcov, dnešný rozsudok privítala. "Belgicko sa musí podrobiť
verdiktu a prispôsobiť zákony tak, aby ponúkli viac záruk žiadateľom
o azyl, viac právnej ochrany, čo sa týka ich zadržania pred
vyhostením a možnosti ich odvolania proti vyhosteniu. To si vyžiada
zmenu zákonov," komentoval verdikt zástupca Ligy Olivier De Schutter.
Rozsudok sa však podľa neho týka iba Čonkovcov a pre ostatných
Rómov deportovaných v roku 1999 nebude mať nijaký dôsledok. Žalobu
bolo totiž potrebné podať do šiestich mesiacov po deportácii. Pre
slovenských Rómov, ktorí sa nachádzajú v Belgicku, to znamená, že
administratíva bude zrejme opatrnejšia a že ich nevyhostí, kým
nepadne rozhodnutie Rady štátu (obdoba ústavného súdu), ak sa na ňu
vyhostení odvolajú, myslí si De Schutter.
"Rozsudok nezaručuje právo na azyl nikomu, ani slovenským
Rómom, hovorí len, že predložené žiadosti musia úrady posudzovať
v súlade s Európskym dohovorom," zdôraznil zástupca Ligy pre ľudské
práva.
Čonkovci a ich deti požiadali v Belgicku o politický azyl
v novembri 1998 s odôvodnením, že na Slovensku čelili opakovaným
útokom zo strany skínov. Belgická komisia pre utečencov vyhlásila ich
žiadosti 18. júna 1999 za neprijateľné a Čonkovcom nariadila do
piatich dní opustiť krajinu. Rodina sa proti rozhodnutiu odvolala,
ale neuspela.
V septembri 1999 polícia v belgickom meste Gent predvolala
desiatky rómskych rodín zo Slovenska, vrátane Čonkovcov, za účelom
doplnenia chýbajúcich informácií v ich žiadostiach o azyl.
Na policajnej stanici však Čonkovci dostali čerstvý príkaz na
opustenie belgického územia a boli zadržaní. Spoločne s ďalšími
rómskymi rodinami ich previezli do uzavretého centra neďaleko Bruselu
a 5. októbra boli lietadlom spolu s ostatnými rómskymi utečencami
prevezení na Slovensko.
Čonkovci sa potom spolu s belgickou mimovládnou organizáciou
Liga za ľudské práva obrátili kvôli okolnostiam deportácie na
štrasburský súd.
V Londýne otvorili prehliadku za totality zakázaných filmov z krajín
V4
Londýn 5. februára (TASR) - Prehliadku za totality zakázaných diel
českej, maďarskej, poľskej a slovenskej kinematografie otvorili dnes
večer v Londýne.
Vybrané filmy strávili roky, v niektorých prípadoch desaťročia,
v archívoch napriek tomu, že nejedno z nich ocenili poroty
medzinárodných filmových festivalov. Pred ich uvedením v Londýne
premietnu divákom zostrihy dobových spravodajských týždenníkov, ktoré
by mali pamätníkom, ale predovšetkým mladým ľuďom priblížiť atmosféru
doby, z ktorej filmy pochádzajú.
Na podujatí premietnu celkove 11 filmov a päť videofilmov,
ktoré v časoch štátostrany uviazli na cenzúre. Prehliadku
zorganizovali britské Riverside Studio, slovenský Filmový ústav, ako
aj kultúrne strediská ČR, Maďarska a Poľska v britskej metropole.
Bauer: Maďarská zahraničná politika utrpela bezpríkladný neúspech
Budapešť 5. februára (TASR) - Zákon o Maďaroch v susedných štátoch je
podľa šéfa budapeštianskej diplomacie Jánosa Martonyiho plne v súlade
s predpismi medzinárodného práva. Benátska komisia Rady Európy však
konštatovala, že je vo viacerých bodoch v rozpore s medzinárodnými
normami.
V interpelácii na pôde maďarského parlamentu na to dnes
upozornil poslanec opozičného Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ)
Tamás Bauer, ktorý zdôraznil, že stanovisko komisie potvrdili aj
odmietavé reakcie rumunskej a slovenskej vlády.
"Vami riadená maďarská zahraničná politika utrpela bezpríkladný
neúspech," mienil opozičný politik.
Druhý muž maďarskej diplomacie Zsolt Németh v reakcii uviedol,
že útok SZDSZ proti krajanskému zákonu signalizuje vládnemu kabinetu,
že je na dobrej ceste. SZDSZ nie je v spore iba s vládou Maďarskej
republiky, ale s Maďarmi v celej Karpatskej kotline, podčiarkol
a dodal, že vláda svoj názor nemieni meniť, pretože krajania sa
jednoznačne postavili za túto legislatívnu normu.
