BRATISLAVA. Majiteľ podniku Tepláreň Roman Samotný sa po historicky prvom teroristickom útoku prirodzene stal hovorcom LGBTI+ ľudí. Martina Paulíková ako enviroaktivistka zase hovorila za ľudí aj prírodu v údolí rieky Slatina.
Obaja sú tohtoročnými laureátmi ocenenia Biela vrana, ktoré za občiansku statočnosť udeľuje Rada Bielej vrany.
Spolu s Paulíkovou a Samotným ocenila rada v tomto 15. ročníku aj všetkých ľudí, ktorí pomohli Ukrajine a jej utečencom.
Ročník sa teda nesie v duchu titulu „Obstáť v historických chvíľach.“
"Táto téma vyplynula prirodzene z toho, že práve žijeme obdobie veľkých historických výziev a zlomov. Obdobie, ktoré nás testuje na dreň a nabáda nájsť v sebe to najlepšie," povedala zakladateľka ocenenia Zuzana Wienk.
Bielu vranu založili v roku 2008 Aliancia fair-play a Via Iuris ako ocenenie spoločensky prínosného a odvážneho občianskeho činu a spoločne ju udeľovali do roku 2018. Od roku 2019 ocenenie udeľuje občianske združenie Bystriny.
Pozvanie na slávnostný večer 17. novembra prijala prezidentka Zuzana Čaputová, moderátormi sú Martin Staňo a Juraj Kemka. V programe vystúpila Jana Kirschner a ukrajinskí umelci Valeriia Kuts, Anna Makarova, Anna Prokopenko, Olena Chuyko, Lernik Khachatrian.
Roman Samotný
Roman Samotný je dlhoročný LGBTI+ aktivista a majiteľ kaviarne Tepláreň na Zámockej ulici v Bratislave. Od roku 2015 v nej vytváral bezpečný a prijímajúci priestor nielen pre queer ľudí.
Po teroristickom útoku v polovici októbra sa stal neformálnym hovorcom potrieb komunity a tlačí na jej spoločenské zrovnoprávnenie.
"Ocenenie je udelené Romanovi Samotnému za ľudskú odvahu a otvorenosť, za dlhodobé vytváranie bezpečného slobodného priestoru pre LGBT+ komunitu napriek dlhotrvajúcim stupňujúcim sa útokom časti spoločnosti, za vernosť ideálom a občiansku odvahu pokračovať v reprezentácii LGBT+ komunity aj po teroristickom útoku na Zámockej ulici v Bratislave v čase, keď bol existenčne najviac ohrozený a strach by bol legitímnou a veľmi pochopiteľnou reakciou," vysvetľuje Rada Bielej vrany svoje rozhodnutie.
Samotný založil Tepláreň v roku 2015 ako kaviareň, ktorá bola oknami otvorená do ulice. Organizoval tam kabaret, cestovateľské kino, filmové premietania, literárny klub či diskusie o finančnej gramotnosti alebo rodových stereotypoch.
Návštevníci kaviareň opisujú ako prijímajúci priestor, v ktorom sa mohol cítiť dobre každý. Navštevovali ju aj ľudia mimo LGBTI+ komunity.
Napriek priateľskej atmosfére sa ľudia v Teplárni stretávali aj s prejavmi nenávisti, a to nielen v komentároch na sociálnych sieťach. Často nachádzali opľuté dvere, zoškrabanú dúhovú nálepku alebo po nich niekto vykrikoval z okoloidúceho auta.
Samotný organizoval kultúrne podujatia a párty nielen pre queer ľudí už pred založením kaviarne Tepláreň. Okrem toho od roku 2010 spoluorganizuje Filmový festival inakosti, ktorý sa snaží zvyšovať povedomie verejnosti o LGBTI+ ľuďoch. Prevádzkuje tiež komunitný portál queerslovakia.sk, ktorý prináša informácie dôležité pre queer menšinu.
Po teroristickom útoku a vraždách pred kaviarňou Tepláreň sa Samotný prirodzene stal hovorcom potrieb LGBTI+ ľudí.
"Hoci v pre neho ťažkom období, v rozhovoroch a na protestoch citlivým jazykom vysvetľoval, prečo sme ku queer menšine často necitliví," píše rada.
Komunikuje tiež za iniciatívu Ide nám o život, ktorá po vraždách vyzýva slovenských politikov, aby zaručili rovnoprávnosť a bezpečnosť LGBTI+ ľudí a ich rodín.
Podpísali sa pod ňu desiatky organizácií a vyše 30-tisíc jednotlivcov.
Martina Paulíková
Martina Paulíková je dlhoročná enviroaktivistka a koordinátorka občianskeho združenia Slatinka. Takmer tridsať rokov sa snažila zabrániť výstavbe vodnej nádrže, ktorá by zaplavila nielen dedinu, ale aj vzácne prírodné biotopy. Tento rok sa to aj vďaka nej podarilo.
Vláda schválila dokumenty, ktoré oblasť označili za chránené územie európskeho významu a zaväzujú štát, aby na ňom nestaval.
"Ocenenie Biela vrana bolo Martine Paulíkovej udelené za vytrvalosť napriek zdanlivo beznádejnej situácii, ako aj principiálny občiansky postoj, ktorý trval takmer tridsať rokov, zabránil postaveniu kontroverznej vodnej nádrže a viedol naopak k vyhláseniu predmetného územia za chránené územie európskeho významu," píše Rada Bielej vrany.
Členovia Rady Bielej vrany
- novinár Tomáš Němeček,
- herečka Táňa Pauhofová,
- kazateľ Cirkvi Bratskej Daniel Pastirčák,
- právnička a zástupkyňa Via Iuris Eva Kováčechová,
- riaditeľ kultúrneho centra Stanica-Záriečie zo Žiliny Marek Adamov,
- publicistka a zakladateľka Amnesty International Marta Šimečková,
- riaditeľka združenia Bystriny Zuzana Wienk.
Paulíková bola už pri založení združenia Slatinka v roku 1993, spolu s vtedajším koordinátorom Romanom Havlíčkom a ďalšími dobrovoľníkmi.
Plánovači na ministerstvách o vodnej nádrži uvažovali od roku 1956. Argumenty v čase menili, najčastejšie tvrdili, že chcú "nadlepšiť" prietok rieky Hron. Predstavovali si to tak, že zaplavia obec Slatinka spolu s dvanásťkilometrovým údolím rieky Slatina, čo by umožnilo zadržať vodu, keď jej je prebytok, a vypúšťať ju, keď jej je nedostatok.
Aktivisti upozorňovali, že stavba priehrady by znamenala zaplavenú plochu s veľkosťou 322 futbalových ihrísk a zničenie 17 biotopov. Zistili, že návratnosť projektu by bola 400 rokov, a nie dvadsať, ako pôvodne tvrdili úradníci.
Všímali si aj ďalšie nezrovnalosti. Štátny podnik Vodohospodárska výstavba ako investor napríklad v roku 2008 tvrdil, že jedným z dôvodov pre nádrž je plánovaná dostavba jadrovej elektrárne Mochovce. Elektrárne však povedali, že vodu z nádrže na chladenie blokov nepotrebujú.
"Aj keď bolo údolie mimoriadne cenné, nemohlo byť zaradené do siete chránených. Lebo – priehrada," napísali ľudia zo združenia po tom, ako im vláda vyhovela. „A tak slávime až po dvadsiatich ôsmich rokoch."
Symbolické ocenenie za pomoc Ukrajine
Rada sa po prvý raz v histórii rozhodla udeliť symbolické otvorené ocenenie pre každého, kto pomohol Ukrajine a jej obyvateľom legitímne sa brániť pred neprijateľnou agresiou alebo sa pokúsil akokoľvek zmierniť dôsledky hrôz vojny.
"Rada Bielej vrany sa skláňa pred odvahou Ukrajincov, pred ich odhodlaním brániť princípy slobody a sebaurčenia, ako aj pred odvahou týmto bojom symbolicky chrániť aj slobodu celého demokratického sveta. Rovnako sa skláňa pred rozsahom solidarity a pomoci poskytnutej Ukrajine a vyjadruje veľké poďakovanie všetkým ľuďom, ktorí sa do nej zapojili," píše rada.
Prínos mimovládok v čase ukrajinskej krízy
- Mimovládky od marca do augusta vyzbierali na pomoc Ukrajincom viac ako 15,5 milióna eur,
- takmer 8,5-tisíc ton humanitárnej pomoci,
- šesťtisíc ton potravín,
- dvetisíc ton materiálnej pomoci,
- 340 ton zdravotníckej pomoci,
- do pomoci sa zapojilo viac ako 14 600 dobrovoľníkov,
- pracovali takmer 360-tisíc hodín.
Zdroj: ÚSV ROS
Keďže zmapovať rozsah pomoci nie je možné, Rada udelila ocenenie symbolicky skupine vybraných aktérov, ktorých pomoc a podpora boli výnimočné a nespochybniteľné.
Medzi nimi sú napríklad Človek v ohrození, Mareena, Liga pre ľudské práva, Tenenet, nadácia Dedo, Post Bellum, Kto pomôže Ukrajine, saleziáni či Spišská katolícka charita.
Z jednotlivcov vybrali napríklad koordinátorov dobrovoľníkov na hraničnom priechode v Ubli, ľudí z výdajne potravinovej pomoci Rimavská Sobota, centra Keric Čadca, Centra pomoci Banská Bystrica, SOS Ukrajiny a záchranárov Fire medical Gabčíkovo.
Organizátori zároveň pri tejto príležitosti zverejnili aj najnovšie dáta o prínosoch mimovládnych neziskových organizácií v čase ukrajinskej krízy. Prieskum robí za peniaze z eurofondov priebežne Úrad splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti.
Vyplýva z neho, že mimovládky od marca do augusta vyzbierali na pomoc Ukrajincom viac ako 15,5 milióna eur, takmer 8,5 tony humanitárnej pomoci a šesťtisíc ton potravín. Do pomoci sa zapojilo viac ako 14 600 dobrovoľníkov počas takmer 360-tisíc hodín.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
