BRATISLAVA. Je hanbou a škandálom pre Slovensko i Európsku úniu, že slovenskí Rómovia v osadách žijú ako v stredoveku, vyhlásil v lete po návšteve osady v Petrovciach nad Laborcom francúzsky europoslanec Younous Omarjee.
Väčšine Slovákov je jeho pohľad na polorozpadnuté bytovky či svojpomocne postavené chatrče na cudzích pozemkoch dobre známy. Ľudia sa tu tiesnia v malých, preplnených a chladných izbách a často nemajú prístup ani k základným službám, ako sú pitná voda, verejné osvetlenie či normálna prístupová cesta. Chudoba na týchto miestach sa navyše dedí z generácie na generáciu.
Až dve tretiny slovenských Rómov (300-tisíc) žije podľa Atlasu rómskych komunít z roku 2019 koncentrovane, to znamená v osadách mimo či na okraji obce, ale aj na jednej ulici, v bytovke či v zástavbe rodinných domoch vo vnútri obci.
Vo všeobecnosti sú v horšom stave tie osady, ktoré sú vzdialenejšie od obce. Ak sa majú Rómovia z tohto prostredia niekedy začleniť do spoločnosti, osady musia podľa niektorých expertov zaniknúť.
„Existuje množstvo vedeckých dôkazov o tom, že segregácia a život v gete sú nezlučiteľné so sociálnou integráciou,“ hovorí Marek Hojsík, ktorý na pracovisku Stredoeurópskej univerzity v Budapešti monitoruje rómske integračné politiky v štátoch EÚ.
Osady však v skutočnosti nezanikajú, ale rozširujú sa. Ak obec či mesto s rómskou osadou stavia byty pre Rómov, podľa zistení SME sa to deje priamo v osadách.
Vraj nemajú iné pozemky
Slovensko má stovky obcí a miest s rómskymi osadami. Byty pre Rómov však v posledných rokoch stavalo len niekoľko desiatok. Využívajú na to eurofondy a dotácie ministerstva dopravy. SME sa venovalo druhej schéme.
