Bratislava 21. júla (TASR) - Porušovanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám už nemá byť ďalej priestupkom. Vedúci úradu ani konkrétny pracovník tak už nebude môcť byť podľa návrhu novely zákona o priestupkoch z dielne Ministerstva vnútra SR postihnutý za úmyselné porušovanie zákona či obštrukcie, myslí si právnik zo združenia Občan a demokracia Peter Wilfling.
Tvrdí, že by sa tým oslabila vymožiteľnosť práva na informácie. Túto zmenu navrhuje rezort vnútra v novele zákona o priestupkoch, v ktorom plánuje úplne zrušiť skutkovú podstatu priestupku proti právu na informácie. Ministerstvo argumentuje tým, že zamestnanci úradov a inštitúcií nekonajú ako fyzické osoby, ale v mene inštitúcie, a preto je existencia priestupku nesystémová.
S touto zmenou nesúhlasia viacerí občianski aktivisti, pre ktorých bola možnosť podať oznámenie o priestupku jedinou účinnou možnosťou, ako mohli donútiť úrady dodržiavať zákon. "Porušovanie infozákona sa veľmi často deje aj na priamy príkaz alebo s vedomím vedúceho. Starostovia, primátori alebo predsedovia VÚC, ktorí riadia administratívu v samosprávach, by však podľa zákonov, ktoré ministerstvo uvádza, neboli vôbec postihnuteľní," konštatoval Wilfling.
"Ak pracovník úradu svojvoľne a vedome porušuje infozákon alebo úmyselne poskytne nepravdivé informácie, osobný postih tohto pracovníka je aj podľa skúseností z praxe jednoznačne potrebný," vyhlásil pre TASR Wilfling. Keď bude priestupok zrušený, nebude podľa neho možné účinne vyvodiť zodpovednosť voči konkrétnym osobám. "Ak bude mať nedodržiavanie infozákona aj podporu vedenia úradu, čo nebýva také zriedkavé, nebudú sa pracovníci obávať ďalej vedome porušovať zákon," dodal.
Postih zamestnanca bude podľa odôvodnenia ministerstva stále umožňovať Zákonník práce, zákon o štátnej službe alebo zákon o výkone práce vo verejnom záujme. "Podľa Zákonníka práce je iba na zamestnávateľovi, či voči zamestnancovi vyvodí zodpovednosť. Delikty pracovníkov v štátnej službe zasa prerokúvajú komisie zložené z pracovníkov toho istého úradu, pričom toto konanie sa začína výlučne na návrh vedúceho funkcionára úradu," povedal Vladimír Šránik. Je preto podľa neho ťažko predstaviteľné, aby inštitúcia trestala sama svojho zamestnanca, najmä keď konal na pokyn nadriadeného. Existencia priestupku naopak dáva občanovi právo byť informovaný, byť účastníkom konania o priestupku a teda aj právo odvolať sa proti nesprávnemu rozhodnutiu.
