Bratislava 6. februára (TASR) - Pri príležitosti protestnej akcie odborárov, ktorej organizátorom je Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ SR) a ktorá sa uskutočnila dnes od 08.30 h pred Úradom vlády SR, na Námestí slobody v Bratislave, uvádzame chronológiu vybraných odborárskych protestov od vzniku SR. 1993:
16. apríla 1993 - Približne šesťtisíc ľudí sa zišlo na protestnom zhromaždení pred Domom odborov v Bratislave. Odborári protestovali proti opatreniam, ktoré oživovali ekonomiku na úkor ich životnej úrovne. Protestujúci vyzývali vládu na urýchlené riešenie krízy. 1995:
16. augusta 1995 - Okolo 300 odborárov sa zišlo v Dome kultúry v Krompachoch. Pred zhromaždením vystúpili prezident Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Alojz Engliš a viceprezident Václav Štefko. Rečníci uviedli, že vláda by mala s odbormi počítať a neklásť celú ťarchu transformačných problémov na plecia zamestnancov.
23. septembra 1995 - Najmenej 10 000 občanov sa zúčastnilo na protestnom mítingu odborárov na Námestí SNP v Bratislave. Účastníci zhromaždenia vyzvali vládu a parlament, aby urobili konkrétne kroky na zlepšenie sociálno-ekonomickej situácie obyvateľstva. Protestujúci ďalej žiadali zmiernenie dosahov zvyšovania cestovného a prijatie opatrení v daňovej oblasti. Slovenských odborárov podporili aj kolegovia z Čiech, Poľska, Rakúska a Talianska. 1996:
2. októbra 1996 - V Bratislave sa uskutočnil protestný míting Bratislavčanov pod názvom "Zachráňme kultúru". Pred niekoľkými tisíckami prítomných vystúpil herec Ladislav Chudík, ktorý oznámil začatie štrajku členov činohry Slovenského národného divadla (SND). Organizátori stretnutia verejne vyzvali ministra kultúry Ivana Hudeca na odstúpenie z funkcie. Podporu protestujúcim vyjadrili aj viceprezident KOZ Marián Lacko a predstaviteľ OZ KOVO Eugen Škultéty. 1997
jún 1997 - Konal sa viacdňový štrajk Dopravného podniku mesta Bratislavy (DPM), ktorý zablokoval hromadnú dopravu v hlavnom meste. Do bratislavských ulíc vošla menej ako tretina pôvodného počtu vozidiel Mestskej hromadnej dopravy. Až po dlhých rokovaniach s predstaviteľmi odborov DPM a splnení ich viacerých požiadaviek sa štrajk ukončil. 1999:
12. februára 1999 - Okolo 3000 osôb z celého Slovenska protestovalo pred Úradom vlády v Bratislave za plnenie predvolebných sľubov a programového vyhlásenia vlády. Protestujúci odovzdali škatuľu s odborárskymi požiadavkami previazanú čiernou stuhou, ako aj vyhlásenia OZ Kovo.
25. septembra 1999 - Pod heslom "Dôstojná životná úroveň - naše právo" sa na Námestí SNP v Bratislave zišlo okolo 40 000 ľudí, aby vyzvali vládu splniť 20 požiadaviek KOZ SR. Išlo predovšetkým o zníženie daní, rast miezd a riešenie nezamestnanosti.
23. novembra 1999 - Uskutočnili sa protestné zhromaždenia odborárov spojené s blokovaním, alebo spomalením cestnej premávky v 12 vybraných okresných mestách Slovenska. KOZ SR ich zorganizovala pod gestorstvom OZ KOVO. 2000:
24. marca 2000 - Okolo 2000 zamestnancov Komárňanských lodeníc žiadalo urýchlene riešiť krízovú situáciu v podniku. Protestujúci, ktorí na hodinu zablokovali hraničný priechod s Maďarskom, žiadali najmä vyplatenie omeškaných miezd a konkrétne kroky na záchranu lodeníc.
14. júla 2000 - Okolo 400 zamestnancov Calexu sa v Zlatých Moravciach stretlo pred budovou podniku, aby vyjadrili nespokojnosť s pomalým riešením situácie.
12. septembra 2000 - 12 zástupcov Lekárskeho odborového združenia (LOZ) začalo protestnú hladovku pred budovou parlamentu v Bratislave. Protestujúci za podpory KOZ žiadali skvalitnenie finančných podmienok pracovníkov zdravotníctva a vyzvali štát plniť si odvodové povinnosti.
11.-15. septembra 2000 - Takmer 55 000 členov Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnej starostlivosti (SOZ PZSS) sa zapojilo do celoslovenskej protestnej akcie za dofinancovanie rezortu. Zástupcovia protestujúcich, ktorých podporili aj niektorí pacienti, odoslali listy premiérovi Mikulášovi Dzurindovi a šéfovi parlamentu Jozefovi Migašovi.
16. novembra 2000 - Na plnenie záväzkov z programového vyhlásenia vlády a Generálnej dohody na rok 2000 vyzvali vládu a parlament protestujúci učitelia, ktorí sa zhromaždili v Trnave. Vláde pripomenuli predvolebné sľuby o zvýšení platov a upozornili na prepad reálnych miezd.
21. novembra 2000 - Haly Slovenských lodeníc Komárno zostali prázdne, keď sa vyše 1000 zamestnancov spoločnosti rozhodlo protestovať. Vyjadrili nespokojnosť s nevyplácaním miezd a nedbanlivým prístupom vlády k situácii v lodeniciach. 2001
6. februára 2001 - Takmer 2000 odborárov z celého Slovenska vyjadrilo svoju nespokojnosť s ekonomickou a sociálnou situáciou protestným pochodom ulicami Bratislavy. Predseda Odborového zväzu (OZ) KOVO Emil Machyna počas neho odovzdal v podateľni Úradu vlády SR a Prezidentskej kancelárii protestnú petíciu, v ktorej odborári žiadajú, aby vláda splnila ekonomické body svojho programového vyhlásenia. Sprievod, ktorý nebol oficiálne povolený, smeroval k budove NR SR.
7. februára 2001 - Neohlásené protestné zhromaždenie odborárov, začalo sa ráno pred budovou Úradu vlády SR v Bratislave. Jeho cieľom je vysloviť nesúhlasné stanovisko s návrhom o prechode stredných odborných učilíšť z pôsobnosti rezortov na krajské úrady.
2. marca 2001 - Uskutočnila sa štvorhodinová celoslovenská protestná akcia OZ KOVO zablokovaním prístupových ciest na piatich hraničných priechodoch SR s tromi susednými krajinami. V čase od 9. do 13. hodiny obsadili zástupcovia OZ KOVO hraničné priechody Šahy a Komárno v smere na Maďarsko, Trstená a Vyšný Komárnik na Poľsko a Drietoma v smere na Českú republiku. Akciu prišlo podporiť vyše 2000 protestujúcich. Jej cieľom bolo poukázať na základné požiadavky odborárov, ktorými sú zodpovedajúce mzdy od zamestnávateľov a vytváranie podmienok na zvyšovanie zamestnanosti. Táto akcia bola pokračovaním protestného pochodu OZ KOVO, ktorý sa uskutočnil 6. februára v Bratislave.
28. marca 2001 - Približne päťtisíc železničiarov z celého Slovenska vedených odbormi sa zišlo pred budovou Úradu vlády SR protestovalo proti rozdeľovaniu a rozpredávaniu železníc a železničného zdravotníctva. Ich protest bol ďalej zameraný proti obmedzovaniu železničných prevádzok a rušeniu regionálnych tratí, trvalému zhoršovaniu sociálneho postavenia železničiarov a postupnej likvidácii ich pracovných príležitostí. Pred protestujúcimi železničiarmi vystúpil Prezident Konfederácie odborových zväzov SR Ivan Saktor, pričom pripomenul, že vláda vraj nesplnila záväzky Generálnej dohody.
9. mája 2001 - Pred budovou Ministerstva zdravotníctva SR protestovali zdravotnícki pracovníci proti odsúvaniu plošného zvýšenia ich tarifných platov. Chcú dosiahnuť, aby vláda na tento účel použila 3,4 miliardy korún, tak ako to schválil parlament v decembri roku 2000. Kvôli protestu sa tam zišlo približne viac ako 300 pracovníkov zdravotníctva, ktorí boli vedení odbormi.
15. mája 2001 - Požiadavky zvýšenia reálnych miezd o 30 percent od 1. júna roku 2001, dosiahnutie navýšenia priemerných platov zamestnancov školstva minimálne na jeden a pol násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve od 1. januára roku 2001, ako aj adekvátne navýšenie rozpočtu škôl a školských zariadení v štátnom rozpočte pre rok 2002, vzniesli pracovníci školstva z Košického a Prešovského kraja na verejnom zhromaždení, ktoré sa uskutočnilo v Košiciach.
5. septembra 2001 - Nezávislý odborový zväz verejnej cestnej dopravy (NOZVCD) žiadal vládu, aby do ukončenia reformy verejnej správy a zriadenia vyšších územných celkov (VÚC) pozastavila proces transformácie a následnej privatizácie štátneho podniku Slovenská autobusová doprava (SAD). Účastníci to vyhlásili na protestnom zhromaždení NOZVCD, ktoré sa konalo na Námestí slobody v Bratislave.
17. októbra 2001 - Upozorniť má na nepriaznivú situáciu vo vývoji nezamestnanosti, ktorá sa vyšplhala až na 19 percent, ako aj na pokles reálnych príjmov mal poukázal protestný pochod odborárov, ktorý sa uskutočnil v Bratislave. Ulicami mesta sa od budovy Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) na Nobelovej ulici vydalo 4 až 5 tisíc zástupcov všetkých 37 odborových zväzov Konfederácie odborových zväzov SR (KOZ SR). Pochodovali pred Úradom vlády SR, Prezidentským palácom a parlamentom.
