Psychedeliká sú psychoaktívne látky, ktoré môžu výrazne meniť vedomie, prežívanie či náladu človeka. Ide napríklad o LSD, ketamín, psilocybín či MDMA, a teda látky, ktoré spoločnosť aj zákon označujú ako drogy.
Výskumy však ukazujú, že psychedeliká môžu pomôcť liečiť úzkostné a depresívne stavy, obsedantno-kompulzívnu poruchu, posttraumatickú stresovú poruchu či závislosti. Ich potenciál vedci a vedkyne skúmajú aj pri rezistentnej depresii, teda tam, kde predchádzajúca terapia či lieky stav dostatočne nezlepšili.
S asistovanou terapiou ketamínom začala ako prvá v Európe pražská klinika Psyon. Liečba klientov s depresiou či úzkosťami je podľa jej vedúceho lekára Filipa Tylša úspešná na 70 až 80 percent.
O tom, ako sedenie prebieha, rozdieloch oproti bežnej terapii, prebiehajúcom výskume, ako aj o rizikách látok a limitoch v legislatíve, hovorí v rozhovore psychologička a neurovedkyňa EVA KOZÁKOVÁ.
Eva Kozáková
- Ako terapeutička v českom Národnom ústave duševného zdravia sa od roku 2015 venuje najmä pacientom s depresívnymi a úzkostnými problémami.
- Z pozície neurovedkyne skúma schizofréniu a psychedeliká.
- Je tiež členkou Českej psychedelickej spoločnosti a terapeutičkou v Psychedelickej klinike Psyon.
LSD, psilocybín, ketamín či MDMA sú látky, ktoré väčšinová spoločnosť nevníma ako prínosné, skôr naopak. Vy tvrdíte, že majú potenciál. V čom?
Tieto látky ovplyvňujú psychiku a prežívanie často zásadným spôsobom, a to je pre mnohých ľudí ohrozujúca predstava. Tým, že menia prežívanú realitu, človek má možnosť dotknúť sa emócií a prežiť tie, ku ktorým by mal inak obmedzený prístup.
V ketamínovej terapii vidíme, že v zmenených stavoch vedomia sú ľudia schopní nahliadnuť na problémy z inej perspektívy. O to sa snaží aj bežná terapia, ale trvá to omnoho dlhšie. V terapii pomocou psychedelík hovoríme o zážitku, ktorý je o bezprostrednom prežívaní a vnímaní. Tieto látky často umožnia prepojiť myslenie, emócie a telo.
Čím to je?
Vzorec toho, ako neuróny bežne spolu fungujú v rámci sietí, sa počas psychedelických stavov zmení a dochádza k prepojeniu oblastí, ktoré spolu inak nebývajú také aktívne. Aj to môže byť dôvod, prečo človek zažíva svet aj seba inak, ako je zvyknutý.
Celý život si vytvárame konštrukty a stabilné predstavy o tom, ako svet funguje, čo súvisí s typickou aktivitou mozgu. Tým, že dôjde k narušeniu pravidelných vzorcov neuronálnej mozgovej aktivity, podnecujeme mozog, aby hľadal nové stabilné stavy, a tým aj chápanie sveta a seba. Zjednodušene, mozog môže byť stuhnutý a psychedeliká ním trochu zatrasú a vzniká možnosť nájsť novú štruktúru, ktorá môže byť pre človeka vhodnejšia.
S čím môžu pomôcť psychedeliká, čo štandardná medicína nedokáže?
