BRATISLAVA. Voliť poštou zo zahraničia v prezidentských voľbách zatiaľ nebude možné.
Nateraz sa ani neumožní, aby mohlo byť druhé kolo prezidentských volieb v rovnaký deň ako voľby do Európskeho parlamentu.
Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu schválili novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva.
Vzhľadom na to, že na predchádzajúcej schôdzi neprešla potrebná zmena Ústavy SR, z novelizácie vypadli ustanovenia týkajúce sa voľby poštou zo zahraničia v prezidentských voľbách.
Volebná komisia, osobitný zoznam voličov
Novelizácia tak upraví len niektoré ustanovenia týkajúce sa elektronizácie požiadaviek na voľbu poštou zo zahraničia.
Vytvorí sa osobitná volebná komisia k tomuto spôsobu hlasovania a tiež osobitný zoznam voličov, ktorí budú hlasovať zo zahraničia.
V súčasnosti žiadatelia o voľbu poštou komunikujú s obcou ich trvalého pobytu. Podľa nového modelu budú všetky žiadosti o voľbu poštou adresované ministerstvu vnútra.
Voliči zo zahraničia budú môcť podať žiadosť o voľbu poštou v listinnej podobe alebo elektronicky prostredníctvom novovytvoreného informačného systému, alebo prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy.
Zároveň sa vytvára možnosť sledovania zásielky voliča. Voličovi budú zasielané dôležité notifikácie na jeho e-mailovú adresu a do elektronickej schránky, ak ju má zriadenú a aktivovanú.
Problémy so zásielkami pre voličov
Ako uviedol predkladateľ návrhu minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO), cieľom úpravy je uľahčiť voličom zo zahraničia uplatnenie ich práva hlasovať vo voľbách.
Zákon reaguje na skúsenosti z parlamentných volieb v roku 2020. Ukázalo sa, že hlasovanie poštou prostredníctvom obcí, v ktorých majú voliči trvalý pobyt, prináša veľa úskalí, ktoré spôsobili nespokojnosť voličov.
„Nespokojnosť vyplynula z doručenia neúplnej zásielky, oneskoreného zasielania zásielok, nedostatočnej komunikácie s voličom, a to podľa toho, ako bola príslušná obec pripravená na voľbu poštou,“ uviedol predkladateľ. Zákon bude účinný od 1. marca 2023.
Prijaté zákony:
Poslanci posunuli návrh na zvýšenie platov lekárov do druhého čítania. O novele rokuje plénum v skrátenom legislatívnom konaní, zrýchlený režim odsúhlasili v úvode bloku hlasovania. V druhom čítaní by mali novelu prerokovať ešte popoludní.
Plénum schválilo návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na budúci rok a rozpočtový výhľad na roky 2024 a 2025. Rozpočtované sú zdroje v sume 11,90 miliardy eur a výdavky v hodnote 11,08 miliardy eur. Návrh rozpočtu na rok 2023 predpokladá, že príjmy v bežnom roku dosiahnu 10,76 miliardy eur a výdavky 11,08 miliardy eur. Bilančný rozdiel v bežnom roku by tak mal predstavovať -319 miliónov eur. Po zapracovaní predpokladaného prevodu zostatku z roku 2022 vo výške 1,14 miliardy eur by zdroje v roku 2023 mali predstavovať 11,90 miliardy eur. Hospodárenie poisťovne v roku 2023 by sa tak malo skončiť bilančným rozdielom celkom 821 miliónov eur.
Záchranná činnosť vykonávaná Horskou záchrannou službou sa má zrýchliť a zefektívniť. Horským záchranárom sa umožní využívať prevádzkové a lokalizačné údaje GSM zariadenia osoby v tiesni, ktorá je nezvestná. Predpokladá to schválená novela. Okrem toho sa má znížiť počet horských oblastí a vytvoriť sa majú lepšie podmienky na zabezpečenie materiálno-technického vybavenia príslušníkov služby. Znížením počtu horských oblastí sa má zefektívniť výkon horských záchranárov, najmä vzhľadom na mieru úrazovosti a počtu turistov v jednotlivých horských oblastiach.
- Od januára sa zavedie možnosť dohody medzi organizáciami kolektívnej správy. Udeje sa tak pre potrebu vyjasnenia, ktorá organizácia kolektívnej správy v prípade tzv. prekrytia oprávnení na výkon kolektívnej správy práv zastupuje tzv. nezastupovaných nositeľov práv, vyplýva to z novely Autorského zákona od poslancov OĽaNO Róberta Haláka, Márie Šofranko a nezaradenej poslankyne Jany Žitňanskej. Tvrdia, že sa tým zachová možnosť voľby nositeľa práv.
