BRATISLAVA. Už keď šéfovi Smeru Robertovi Ficovi v apríli hrozilo, že ho parlament vydá na väzobné stíhanie, viacerí poslanci spochybňovali, či sa také zásadné obvinenia politika vôbec dajú na Slovensku dokázať.
Fico spolu s bývalým ministrom vnútra Robertom Kaliňákom zo Smeru sú podozriví, že ako súčasť zločineckej skupiny vyťahovali od úradov daňové údaje o bývalom prezidentovi Andrejovi Kiskovi a šéfovi OĽaNO Igorovi Matovičovi, aby ich diskreditovali.
V utorok do prípadu vstúpil generálny prokurátor Maroš Žilinka a obom obvinenia pomocou spornej právomoci paragrafu 363 Trestného poriadku zrušil.
Odôvodnenia sú však také formálne, že sa javia ako účelové.

Šéf Katedry ústavného práva Trnavskej Univerzity MAREK KÁČER už v minulosti odsúdil Žilinkov právny formalizmus. Žilinka totiž na jar porovnával okupačnú zmluvu Československa vojakmi Sovietskeho zväzu za výhodnejšiu ako aktuálnu dohodu o obrannej spolupráci s USA.
"Ak by toto spravil študent na vysokej škole v bakalárskej práci, tak by mu ju vrátili a nemohol by ju v tejto podobe obhájiť," povedal Káčer na jar.
Teraz v rozhovore pre SME vysvetľuje, v čom sa Žilinka pri rozhodnutí o vedúcich postavách Smeru dostáva na hranu zákona, a kde naopak jeho prístup môže byť dokonca prínosný.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka na jar tvrdil, že okupačná zmluva ČSSR vojskami ZSSR bola výhodnejšia ako súčasná obranná dohoda s USA, lebo sovietskych vojakov mohli stíhať československé súdy za každých okolností. Vy ste vtedy povedali, že za takúto "analýzu" by Žilinka neobhájil ani bakalársku prácu. Prečo ste to vtedy povedali?
Pán generálny prokurátor totiž vtedy úplne ignoroval spoločenský kontext, počas ktorého bola uzatvorená a všímal si striktne len samotný text zmluvy.
V skutočnosti išlo o diktát, ktorý nám nanútila okupačná mocnosť. My sme nemali na výber, museli sme sa tomu podriadiť. Tá zmluva nám nič negarantovala.