BRATISLAVA. Keď sa v roku 2015 Andrej Kiska postavil pred poslancov so svojou prvou správou o stave republiky, dal verejný prísľub, že z toho urobí tradíciu.
Jeho predchodca Ivan Gašparovič chápal prednesenie správy o stave republiky ako právo, no nie ako povinnosť, a aj preto využíval túto právomoc len zriedkavo.
Za desať rokov v prezidentskej funkcii predniesol správu len trikrát. Posledný raz len niekoľko dní pred inauguráciou Kisku.
Kiska svoj prísľub dodržal a rovnako pokračuje aj Zuzana Čaputová. Iba v roku 2019, teda v tom roku, keď sa v prezidentskom paláci vystriedali, správu o stave republiky nikto nepredniesol.
Denník SME porovnal všetky Kiskove a Čaputovej správy o stave republiky. K rôznym témam priradil malý okruh kľúčových slov a ich vyskloňované tvary a potom ich spočítal v jednotlivých správach o stave republiky.
Keďže s výnimkou prvej Kiskovej správy sú správy približne rovnako dlhé, bolo ich možné takto porovnávať.
Prezidenti si síce nepíšu správy o stave republiky sami, no ako upozorňuje politológ Pavol Baboš z Univerzity Komenského, na tvorbe správ sa podieľajú a vplyv na výslednú podobu má aj to, aký tím si prezidentka či prezident okolo seba vytvorí.
„Ja si neviem predstaviť, že by Gašparovič najal tých istých ľudí ako Čaputová,“ hovorí Baboš.
